Účel nie vždy svätí prostriedky

Bolo to pred dvoma rokmi. Premiér vtedy vyrukoval so skupinkou (podľa jeho slov s tým vyrukovali novinári, ale to je už nepodstatné). ŽIadal odvolať šéfa NBÚ Mojžiša (krstné meno si naozaj napamätám), vďaka nesúhlasu Ivana Šimka neporadilo. Tak teda navrhol odvolať aj toho... SMK a KDH boli proti, podporila ho Aliancia nového občana. Dôvod na odvolanie jej predstavitelia nevideli, ale toto ministerstvo patrí koaličnému partnerovi...

V čom je siutácia teraz iná? Pavol Rusko bol odvolaný, ANO dala žiadosť o odvolanie ďalších ministrov. Premiér ju odmietol, nevidel na to dôvod a zodpovednosť za tieto rezorty ho nezaujíma. Teraz si dokonca našiel nového koaličného partnera. Zaujímavé riešenie...

Výsledok? Vo vláde sú tri pravicové strany, ktoré majú dokopy niečo viac ako 50 poslancov. Podporuje ich aj poslanecký klub ANO, ktorého s pôvodnou stranou spája len názov a členstvo v nej, podpora členov podľa všetkého nie. Oficiálny predseda strany je mimo hry, v parlamente ho podporujú ďalšie tri poslankyne. Naozaj neobvyklé.

No zároveň sa tomu aj teším. Rudolf Zajac podľa mňa patrí medzi najschopnejších ministrov v súčasnej vláde, František Tóth je na svojom mieste len krátko, jeho kroky však znejú inovatívne a na prvé počutie aj prospešne. Aspoň závan liberalizmu vládnej trojke nezaškodí. Nech sa ho držia aspoň do volieb, či už riadnych, alebo predčasných...

A pritom sa to všetko mohlo skončiť elegantne - Rusko mohol odísť z funkcie, navrhnúť si náhradníka a načas sa z politiky stiahnúť. Vinu na súčasnej naozaj neštandardnej situácii teda podľa mňa majú všetci, ktorí takejto alternatíve zabránili. Skrátka: nie vždy platí, že účel svätí prostriedok, ani teraz by to tak nemalo byť...