Z mojej mliekarne je vraj centrum bratislavskej mafie...

Jednoduchá matematika hovorí, že vtedy som mohol mať roky asi dva. Ja som to tam mal rád tiež. Predavačka, teda teta mliekárka, je pevnou súčasťou mozaiky môjho útleho detstva, po prebaľovaní, pred prvým šľapacím autíčkom (s ktorým som bol veľký frajer zase ja). Mama mi tam vždy kúpila miláčika (smotana s cukrom a grankom), moju druhú životnú závislosť, číslom jedna je materinské mlieko. Z obidvoch som sa už dostal.

Potom nám to zrušili, mlieko sme začali kupovať niekde inde, miláčika postupne prestali vyrábať, tak sme si ho robili doma z kyslej smotany. Teta predavačka možno niekam odišla, odvtedy si ju nepamätám. Asi je už v dôchodku, aj vtedy na mňa vplývala ako milá stará pani (milá najmä preto, lebo mala miláčika ;o)). Skrátka sme sa preorientovali a život išiel ďalej.

To miesto mi z pamäte asi na päť rokov vypadlo. Keď som mal asi deväť, vznikol tam počítačový obchod. To som už vnímal, ďalšou mojou závislosťou boli počítačové hry... Po pár rokoch zaniklo aj to a nasledovala trojročná rekonštrukcia celého bloku a aj inkrimonovanej budovy.

Rekonštrukcia sa skončila. Práve v období, keď v Pezinku prišla móda zakladať kaviarne. Ani tento objekt nebol výnimkou. Vznikla internetová kaviareň, ktorá celosvetovú webovú sieť mala len v názve, počítače tam do dnešného dňa nie sú a písmeno i- s názvu vymizlo. Nikdy som vo vnútri nebol, ale okolo chodím každý deň, návštevníkov vídavam takisto, pred podnikom je totiž aj terasa. A práve tento podnik sa v máji dostal do spravodajstva televízie JOJ.

Ja si ten večer pamätám, ja som tu raziu videl. Opäť raz som išiel okolo, videl som, ako sa kukláči chystali na zákrok. Išiel som si práve ku kamarátovi po cd a nemohol som neísť okolo. Nevedel som o čo ide a keďže pred policajtami mám zdravý rešpekt (akože sa im v maximálnej možnej miere vyhýbam), ani som sa nezastavil, aby som si to lepšie pozrel. Odišiel som najrýchlejšie, ako sa dalo. Keď som sa vracal domov, kukláči tam stále boli, vtedy už ale prehľadávali podozrivých. Zvolil som rovnakú taktiku, povedal som si skrátka, že ďalšia razia v podniku, v tom čase to bolo v Pezinku bežné...

Až na druhý deň som pochopil, že išlo o niečo viac. Vysoký činiteľ policajného zboru (tuším jeden z najvyšších, ale nechcem klamať, keď som si nie celkom istý) sa tam vraj opil a machroval, že on dokáže pritiahnúť kukláčov, ak sa rozhodne. Zdvihol mobil a oni už čoskoro prišli. Asi o dva mesiace prezentovali v .týždni presne opačný pohľad, on tam vraj našiel členov podsvetia a zavolal na nich bezpečnostné zložky....

Bratislavská mafia sa vraj vo svojom domácom prostredí bojí. Presúva sa teda do okolitých miest, v kurze je Pezinok. Vznikol tu už nejeden podnik, o ktorom sa hovorí ako o mafiánskych... Každodennne chodím okolo neho, každodenne tam vídavam tých istých ľudí, tú istú peknú čašníčku... Zrazu som sa aj stal o niečo svetovejším, bývam v centre diania... Do centra diania sa dostala "moja" mliekareň!!!