Cestujte verejnou dopravou! Máme tu týždeň mobility, električky a autobusy sú zadarmo, vlaky za polovicu. S vodičákom. Úplne super. Je to fajn predstava – z práce sa električkou doviezť na stanicu, nastúpiť do vlaku, na stanici v našom meste či dedine nás už čaká autobus a dovezie nás až domov. Pohodička, žiadny stres, žiadne zápchy.
Lenže situácia nie je taká ružová, ako sme si ju vysnívali. Napríklad v Bratislavskom kraji je idea naviazania autobusov na vlaky do veľkej miery z ríše fantázie. Vlaky sú totiž štátne a autobusy súkromné, akurát štedro dotované samosprávnym krajom. Namiesto aby sa dopĺňali, si zvyčajne konkurujú.
Na mnohých tratiach napríklad prímestské linkové autobusy jazdia doslova popri vlaku polovičnou rýchlosťou, akurát sa ešte predtým preštrachajú veľkou časťou Bratislavy.
Stoja vo všetkých zápchach, veľkú časť svojho času jazdy strávia vydávaním lístkov, často dokonca jazdia dva-tri za sebou rovnakým smerom. Niet divu, že sú poloprázdne a logicky ich treba ešte viac dotovať.
Namiesto toho by malo byť ich úlohou čakať na staniciach na cestujúcich, kým vystúpia z rýchlejších vlakov a odviezť ich tam, kam vlak nechodí. Prímestské autobusy sa teda často venujú hlboko neefektívnym činnostiam. Niekedy dokonca jazdia v takom čase, akoby vlakom chceli naschvál preberať cestujúcich.
Zelená, oranžová, červená
Dobrým príkladom je stanica Pezinok zhruba 20 km od Bratislavy. Stoja v nej osobné vlaky aj zrýchlené regionálne expresy (REX). Je zbernou stanicou nielen pre ľudí z tohto zhruba 25-tisícového mesta, ale aj z okolitých obcí Limbach, Slovenský Grob, Viničné, Vinosady, prípadne mesto Modra a malokarpatské obce za ňou cez Častú smerom na Smolenice. Tieto obce a mestečká vlakové stanice nemajú a preto ich obyvatelia často využívajú pezinskú stanicu ako prestupný bod. Alebo by mohli. Keby.
Pozrel som sa na to, ako je skoordinovaný odvoz cestujúcich od popoludňajších vlakov z Bratislavy do Pezinka, ako to zabezpečujú prímestské autobusy. Veď ich cestovné poriadky schvaľuje Bratislavský samosprávny kraj, ktorý ich dotuje a vyjadrujú sa k nim aj vedenia jednotlivých miest a obcí.
Pri každom príchode vlaku som ohodnotil kvalitu prípoja semaforom - zelenou, oranžovou alebo červenou farbou každým konkrétnym smerom. Zelený je vyhovujúci prípoj, ak autobus ide priamo zo stanice a cestujúci naň nečaká viac ako 15 minút od príchodu vlaku.
Oranžový je nepohodlný, ak je čakanie od 15 do 30 minút, prípadne ide autobus z inej zastávky. V tomto prípade z námestia, ktoré je od stanice 5 až 10 minút pešo. Pre zdravého človeka iste zanedbateľná vzdialenosť, ale ak je to človek starý, chorý alebo má veľkú batožinu, je to už vážny problém.
Červený je nevyhovujúci spoj, teda ak naň treba čakať viac ako 30 minút, prípadne vôbec nejde. Napojenie jednotlivých spojov aj s farbami nájdete v prehľadnej tabuľke.
Celkovo na tejto trati chodí v pracovný deň od 12:00 do polnoci 20 vlakov, z toho 8 zrýchlených, ostatné sú osobné. Najmä REXy sú veľmi príjemné, prejdú trasu z bratislavskej Hlavnej stanice do Pezinka za zhruba 15 minút, z Vinohradov za desať - výrazne rýchlejšie, ako autom.
Sever, nemocnica
Prvý analyzovaný smer je vnútropezinský, trasa na najväčšie sídlisko Sever, Cajlu a ďalej k Pinelovej nemocnici. Z 20 popoludňajších vlakov má vyhovujúci prípoj necelá polovica - 9 vlakov. Ide najmä o osobné vlaky, takmer všetky s jednou výnimkou – spoj o 14:00 z Bratislavy s príchodom do Pezinka o 14:23. Hoci na ostatné čaká na stanici autobus, tento spoj, často využívaný študentmi je výnimka. Autobus na Sever z nejakého dôvodu odchádza zo stanice presne 10 minút pred jeho príchodom.
Výrazne horšie je to aj večer po 20. hodine. Autobusy už chodia bez následnosti na vlaky a po 22:10 už týmto smerom nejde vôbec nič, hoci potom ešte prídu do Pezinka dva osobné vlaky. Neostáva, ako si vybaviť odvoz, zobrať taxík alebo ísť pešo.
Sídlisko Muškát
Podstatne horšie napojenie na vlaky má sídlisko Muškát, ktoré sa v posledných rokoch veľmi rozrástlo. Čiastočne jeho obyvatelia využívajú aj spoje smerujúce do Modry a na Sever, vyžadujú si však dlhší peší prechod, preto ich v tomto prehľade neberieme do úvahy.
Muškát má vyhovujúce spojenie iba od troch vlakov, ďalších šesť je nepohodlných a ostatné – viac ako polovica sú úplne nevyhovujúce. Niektoré pritom doslova vyzerajú ako schválne naplánované tak, aby cestujúcemu vlakom nesadli.
Napríklad o 18:54 príde do Pezinka zrýchlený vlak, ale autobus na Muškát odíde o minútu skôr a - z námestia. Je to autobus z Bratislavy, ktorý ide cez Sever a Cajlu na Muškát a úplne by stačilo, ak by šiel o päť minút neskôr a zachádzal na stanicu. Pokryl by tým dokonca dva smery a vymazal dve červené napojenia.
Vinosady, Modra
Tento smer využívajú aj obyvatelia mnohých obcí za Modrou, smerom na Častú, ale aj Budmerice. Treba ešte dodať, že Modra je lepšie napojená na vlaky autobusmi zo Šenkvíc, takže zobrazené napojenia nie sú pre ňu jediné možné. To som však nechcel do tabuľky miešať, navyše pre cestujúceho do Častej nie je príliš pohodlné prestúpiť v Šenkviciach a potom v Modre na ďalší autobus, príjemnejšie by to bolo priamo v Pezinku.
Takmer žiadny z desiatok autobusov, ktoré popoludní brázdia trasu Bratislava-Pezinok-Modra, atď. nezachádza na železničnú stanicu, stoja iba na pezinskom námestí. Tento smer má preto iba päť vyhovujúcich spojení priamo zo stanice.
Zaujímavé je, že dve z nich zabezpečuje trnavský dopravca Arriva, nie bratislavský Slovak Lines, dotovaný Bratislavským krajom. Ešte zaujímavejšie je, že za autobusom Arrivy o 14:40 zo stanice, ktorý ide do Smoleníc, hneď o desať minút nasleduje konkurenčný bus Slovak Lines do Častej.
Zvyšok spojení je oranžových pretože cestujúci musí prejsť pešo alebo iným autobusom na námestie, odkiaľ ide autobusov dosť. To však platí opäť iba do desiatej večer, potom je to už biedne. Posledný vlak, ktorý príde do Pezinka o 23:23 už nemá ani nevyhovujúci prípoj. Presne v rovnakom čase totiž z námestia odchádza autobus do Modry a Budmeríc. Opäť by stačilo, aby šiel o pár minút neskôr a zachádzal na stanicu, ale to asi nie je účel.
Viničné
Celkom slušne je autobusmi od vlakov pokrytý tento smer, z ktorého spoje často pokračujú až do Senca. Cestovný poriadok dokonca budí dojem, akoby ho niekto v určitých časoch výnimočne naviazal na príjazdy vlakov.
Zelených je desať prípojov najmä skoro poobede a neskoro večer (spoje cez Grinavu a Slovenský Grob). Najmä vlaky po 16. hodine, ktorými z Bratislavy cestujú najmä pracujúci, majú však prípoje biedne a šesť spojov je červených. Napríklad ak človek dorazí REXom o 16:32, musí čakať v Pezinku vyše hodiny do 17:35, kým ho zoberie autobus, ktorý paradoxne ide až z Bratislavy.
Limbach (Juh, Grinava)
Jeden z najhoršie obsluhovaných smerov má iba štyri zelené spojenia, skôr večer. Skoro popoludní ide do Limbachu autobus raz za hodinu zo stanice, odchody však vôbec nenadväzujú na príchody vlakov. Po spoji o 15:10 je zrazu diera hodinu a pol – ďalší ide až o 16:45. Na sídlisko Juh a do Grinavy je spojov viac, pretože stačí prejsť na námestie a nastúpiť na niektorý autobus do Bratislavy, smer Limbach má však viac ako polovicu prípojov úplne nevyhovujúcich.
Slovenský Grob (Grinava)
Pri tomto smere je hodnotenie trochu skreslené, pretože sa naň dá prestúpiť v stanici Pezinok-zastávka. Aj keď zohľadníme tieto prípoje, veľa pohodlných prípojov však nenájdeme, pretože autobusy nie sú naviazané na vlaky a treba na ne dlho čakať. Zelených je tak iba šesť spojov, polovica z nich neskoro večer, keď sa to prekvapivo dá zladiť s vlakmi.
Až osem prípojov je červených, čo je čudné najmä v popoludňajších a podvečerných hodinách, Keď by mohli pritiahnuť najviac ľudí, inak využívajúcich auto. Stačilo by, aby niektoré autobusy zachádzali na stanicu.
Vištuk (Šenkvice)
Je to smer, na ktorý bude zrejme v Pezinku prestupovať málo ľudí, pretože majú pohodlnejšiu možnosť prestúpiť na stanici v Šenkviciach, kde je aj viac prípojov. Napriek tomu z Pezinka chodia autobusy do Vištuku, ale iba tri z nich sú použiteľné ako prípoje k vlakom. Žiadny z nich nezachádza na stanicu.
Menej z Bratislavy, viac zo stanice
Situácia s prípojmi v Pezinku je zrejme podobná, ako v mnohých iných centrách Bratislavského kraja – autobusová doprava je iba nedostatočne napojená na vlakovú, cestujúci sa na ňu nemôže spoľahnúť. Preto sa zo vzdialenejších častí a obcí radšej dovezie na stanicu autom, prípadne cestuje autom až do Bratislavy.
Pritom by stačilo málo – naviazať odchody autobusov na príchody vlakov. Niektoré autobusy by stačilo posunúť o pár minút, ďalšie by mohli zachádzať na stanicu, kde je novovybudovaný dopravný terminál. Ďalšie autobusy by nemali jazdiť až z Bratislavy, ale by mali štartovať z Pezinka, kde by sa cestujúci doviezli vlakom a vyhli by sa tým zápcham pri prejazde hlavným mestom a na výjazde z neho, ale aj pri vjazde do Pezinka.
Z autobusovej stanice v Bratislave by napríklad nevyrážali v zhruba rovnakom čase ako teraz štyri autobusy do Budmeríc a Trnavy, Modry-Harmónie, Vištuku a Trstína, ale by namiesto nich šli dva (jeden zrýchlený do Trnavy a druhý pomalší do Trstína so zastávkami napríklad v Svätom Jure a Grinave). Tie by potom v Pezinku zašli na stanicu, zobrali cestujúcich z vlakov a ľudia z nich by tam mohli prestúpiť aj na autobusy smer Modra, Vištuk a ďalšie, ktoré by štartovali zo stanice.
Stačilo by málo a zdravý rozum
Zdá sa to neuveriteľné, že by verejná doprava mohla jazdiť tak, ako to občania potrebujú? Je to jednoduchý a inteligentný systém, ktorý funguje všade na svete, kde použijú riadiace systémy, prieskumy toku cestujúcich, ale najmä zdravý sedliacky rozum. Pomohol by pritiahnuť viac ľudí do vlakov a autobusov, uľahčiť im život, zmenšiť zápchy a uľaviť aj životnému prostrediu. Navyše by ešte aj ušetril peniaze župe a obciam, lebo by stačili nižšie dotácie.
Stačilo by urobiť takýto audit a prepočet v každej prestupnej stanici a nastaviť nadväznosť tak, aby sa cestujúci mohol spoľahnúť, že keď na svojej stanici vystúpi z vlaku, nezamrzne tam na polhodinu, ale sa dostane kam potrebuje. Možno nie od každého vlaku, ale aspoň od väčšiny. Veľmi by to pomohlo nielen Pezinku, ale aj Zohoru, Malackám, Sencu, Ivanke, Dunajskej Lužnej a ďalším uzlom. Nedajme sa odbiť tým, že sa to nedá, všetko sa dá, keď sa chce. Je načase, aby sme už na Slovensku konečne chceli.
