V prvom rade ide o zábavnú show a tak či chcem alebo nie mala by som sa pri nej zabaviť. Pre mňa to znamená kúsok humoru prípadne odnesenie si aj nejakej zaujímavej myšlienky. Jediné zábavné shows ktoré som kedy sledovala boli buď spevácke súťaže (nakoľko som sa spevu dlho venovala) alebo tie ktoré hľadajú nové talenty. Fascinuje ma totiž talent na čokoľvek:). Opakom fascinácie sú pre mňa nadávky, intrigánstvo či umelá show ktorá televízií zvýši podľa mňa aj tak mizernú sledovanosť, pretože každému normálnemu človeku je jasné, že osoba čo má aspoň kúsok intelektu si televízor nezapne pokiaľ beží tento formát.
Musím povedať, že som sa v duchu bavila ako sa pár mesiacov dozadu niekoľko mojich spolužiačok rozprávalo o show ktorá práve bežala v jedenej z našich televízií. Sami si nevedia udržať vzťahy a ich „kamarátstva" sú len na oko. Fungujú systémom ak tu nie je prvá ohovárame druhú a opačne. A ja sa potom divím, že prečo nie sme kolektív? Ako by sme aj mohli byť keď v televízií vidia ten „správny príklad priateľstva?" V priamom prenose vidíte faloš a „hádzanie polien pod nohy" a tak sa nečudujem, že moje o dva roky mladšie spolužiačky si nevedia povedať ani jedno milé slovo.
Nikto ich predsa nenúti čítať stovky kníh či pozerať dokumenty ale táto činnosť by im rozhodne neuškodila a priniesla by im aj niečo užitočné do života. Naše televízie by si tiež zaslúžili osviežiť programovú štruktúru o niečo čo sa dá skutočne pozerať. Dúfam teda aspoň v to, že v najbližších mesiacoch sa naučím niečo dobré uvariť a doplním si kuchársku knihu o dobré recepty:). Bojím sa však, že po pláži, farme, hoteloch a neviem čom všetkom nám o chvíľu budú ukazovať čo je nové v toalete. A „náročná" divácka sorta to s radosťou bude sledovať. Ak už nič iné tak treba veriť, že sa niečo zmení alebo si nájsť plnohodnotnú náhradu... :)
Mnoho ľudí si zo show berie nesprávny príklad. Myslím hlavne na mladú generáciu. Ale ja mám na sledovanie shows svoj spôsob. Nikdy si nepustím zvuk! Dokonca pri sledovaní nepozerám ani na obraz. A prečo? Beznádejne som prepadla čítaniu kníh. Prečítala som ich už celkom dosť a obľúbila som si Paula Coelha ktorého považujem za môjho najobľúbenejšieho. Ukazuje mi lepší pohľad na život a núti človeka zamyslieť sa ak nevie ako ísť ďalej. Preto mi je obraz v televízií fuk:). Ďalej nasledujú: Prechádzky, rodina, cvičenie, písanie a návšteva čítačiek či vzdelávanie.
Preto by občas nezaškodilo zabudnúť na televíziu. Nie je v nej nič dobré a stále sa pozeráte v princípe na rovnaké veci. Jediné čo stojí za povšimnutie sú dokumentárne stanice. A ruku na srdce kto z mladej generácie sa venuje rodine, škole či čítaniu? Pár chvíľ pri „telke" nie je na zahodenie ale podriadiť jej život a usporiadať si podľa nej rebríček hodnôt je cesta do záhuby...
Majte krásne dni Kristen ....
