Kristen Luptáková
Aj TY môžeš byť Nemo....
Ak mám zlú náladu vždy ma zachráni hudba poprípade fajn film. Včera som bola v kone na poslednom filme od Tima Burtona. Nikdy som ho nemala v láske, ale tentokrát film vyberala kamarátka.
Som snívajúci blázon ktorého to nikdy neomrzí. Tvrdím, že nič čo si zaumienime pre nás nie je nedosiahnuteľné. Možno práve preto mi Boh "fúkol do hlavy" talent na písanie. Niekedy Vás zabíja a niekedy zas poháňa ako motor toho najsilnejšieho auta. V rokoch 2009-2011 som pracovala pre FANKLUB ZUZANY SMATANOVEJ niekoľkonásobnej držiteľky ceny Slávik v kategórií speváčka. Keďže moje rodné mesto Banská Bystrica, je aj mesto básnikov mala som tú česť prezentovať v rokoch 2009-2013 moju tvorbu na podujatí „ARS POETICA NEOSOLIENSIS“ pod vedením básnika Miroslava Kapustu. Zoznam autorových rubrík: Svet filmu - 2014, Temná tvár módy (séria), Mars vs. Venuša, Malé dievča v Prahe :), Moje meno je žovot, Múza 2011, APN - 2011, Recenzie, Svet okolo nás, Svet žien, Slovensko aktuálne, Psychológia na vlastnej koži, Poviedky, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Kristen Luptáková
„Vlk z Královských Vinohrad mojím pohľadom“
Kto je Jan Němec? Študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU a bol predstaviteľom tzv. Československej novej vlny. Do sveta filmu vstupuje začiatkom 60. rokov minulého storočia.
Kristen Luptáková
Spoveď
V poslednom čase som Vám písala veľa z môjho súkromia. Vždy to bolo nenápadne zaobalené v článku na nejakú tému.
Kristen Luptáková
Strach... Tvoj najväčší súper.
Všetci máme svoje sny. Častokrát sú práve maše sny „motorom“ čo náš ženie. Bez ohľadu na fakt, že sú možno nereálne, ťažké a zložité neprestávame snívať. Či už ide o nové auto, lepšiu prácu alebo život na úrovni.
Kristen Luptáková
Keď muž nemiluje ženu... ...alebo keď ťaháš za lano vzťahu silnejšie... (II. časť)
Keď som zverejnila prvú časť mala som trochu obavu. Možno moje slová mnoho ľudí nepochopí správne, budú ma pokladať za feministku alebo čosi horšie.
Kristen Luptáková
Keď muž nemiluje ženu. Alebo keď ťaháš za lano vzťahu silnejšie... (I. časť)
Možno sa niekedy tvárime, že tento „zločin proti našim srdciam“ sa nedeje. Lenže k nemu dochádza denne. Dokonca si myslím, že sa nestáva len nám ženám ale i mužom.
Kristen Luptáková
Vážiť si okamih...
Okamih. Jednoduché slovo. Možno ho málo používame ale vedzte, že aj ten najjednoduchší okamih môže v našom živote, tvoriť veľké veci. V dnešnej dobe ktorá je čoraz rýchlejšia prehliadame všadeprítomné „čaro okamihu.“
Kristen Luptáková
Bola raz horko-sladká Praha... (Diel 1.)
Nie je to fatamorgána. Dokonca zaručujem, že to nie je sen. Naozaj som sa rozhodla, že napíšem článok. Po viac ako roku. Vážne je to tak dlho? Hlavne v poslednom čase nosím tetovanie na čele: PAUZA.
Kristen Luptáková
„Light vzťahy...“
Raz mi niekto povedal, že nie je nič horšie ako žiť v jednom byte s párom. Ja som sa na tom len pousmiala, že mne je vlastne fajn a nemám čo riešiť. Až po čase som zistila, že som v tomto zoskupení vlastne navyše ale, aspoň mám po dlhej dobe materiál na mierne psychologický článok. V obchodoch nás bombarduje všetko čo má krátkodobú trvanlivosť je to nízkotučné, odtučnené alebo ak to chcete pekne medzinárodne LIGHT. Proste nepriberiete a vykážete svojmu telu, že ste sa najedli. V poslednom čase mám pocit, že aj medziľudské vzťahy také LIGHT síce sú ale, nie sú to vzťahy „ktoré majú gule.“ Vzťahy ktoré sú proste stopercentné. Tu totiž neplatí teória optimistov o poloplnej šálke. Vzťahy sú jednoducho plné alebo žiadne. Nízkotučné fungovanie vo vzťahu nám nezabíja len čas ale aj naše srdce...
Kristen Luptáková
Milujem na sebe...
Je to tu zasa. Valentín. Mnoho z nás prežíva smútok. Prečo vlastne? Lebo sme sami. Tak ako mnoho ďalších. Lenže milovať máme 365 dní v roku nie len počas jedného dňa. Láska je ako strom stojaci uprostred parku už niekoľko desaťročí. Treba sa o ten strom starať a nie len z neho energiu brať, ale niečo mu aj odovzdať. Nie je ako nepotrebná fľaša kečupu ktorú vyhodíme po skončení záručnej lehoty. Myslím si, že najprv musíme dokázať milovať seba keď zvládneme túto neľahkú úlohu, dokážeme milovať i ľudí okolo seba. Preto som Vám dala doplniť zaujímavú vetu.
Kristen Luptáková
Maj sa trochu rád alebo nemaj?
Všetky začiatky sú ťažké. Presne tak to bolo aj v poprípade príchodu do Prahy. Nesprávne okolnosti zariadili, že som už po mesiaci bola bez práce. Žiadne kamarátky, frajer či podpora od rodičov. Počas toho mesiaca som si uvedomila, že človek v patovej situácií dokáže čokoľvek. Zároveň to ešte viac posilnilo moju vlastnosť byť skromná a naučiť sa prežiť z mála. A to som si napriek všetkému počas toho mesiaca dopriala aj kino. Presne v tom to je. Po dlhom pracovnom týždni, som si zapla Skype a kamarátke som rozprávala všetko možné až sme sa dostali k téme...
Kristen Luptáková
Nespáľme to krásne v nás...
Ani neviem ako mi táto pieseň prišla na myseľ. Možno preto, že som sa po viac ako troch rokoch mohla cítiť sama sebou. Byť sám sebou vedľa niekoho je asi ten najdôležitejší element vzťahu. Hrať formu totiž nemá význam. Potom je to len falošná hra, ktorá môže vybuchnúť ako nesprávne načasovaná bomba...
Kristen Luptáková
„Rituál“
Keby som sa nepozrela do kalendára tak by sa mi ani nechcelo veriť, že dnes má snežiť. Apríl. Presne na tento mesiac, by som to tento víkend odhadla. Stovežatá je počas celého víkendu upršaná a smutná. Mala som ma pláne kino ale nakoniec som zostala sedieť doma. Prevažne som pozerala niečo na počítači, písala a dosť veľa premýšľala. Práve teraz si po dlhej dobe púšťam Enyu a už som zabudla aká vie byť jej hudba krása. Len ju treba vnímať úplne hlboko. Je to ako ocitnúť sa v rozprávke a dokonca si tú rozprávku môžete režírovať...
Kristen Luptáková
„Čo vlastne ženy chcú?“ alebo "Co vlastně ženy chtějí?“
Na začiatok ďakujem za priazeň v roku 2014 a verím, že 2015 Vám prinesie splnenie každého Vášho želania. Teraz sa však dostaňme k jadru veci a ako vo Vás iste evokuje nadpis článku, mužsko-ženské záležitosti ma naďalej fascinujú a to aj napriek tomu, že na svoju druhú polovičku ešte stále čakám. V období radenia som však bežne počúvala to protivné konštatovanie: “Ja už vlastne neviem čo ženy chcú.“ Páni, je to tu! Dnes dostanete odpoveď a bude tak primitívna a jednoduchá, že si možno rituálne otrieskate hlavu o stôl. Takže v našom svete je to proste takto.
Kristen Luptáková
„Vrahovia vzťahu: TICHO a spol...“
Kto si občas pozrie môj Facebook okrem toho, že o mne toho veľa zistí vie, že Vás rada zapojím do mojich článkov. Niekedy „hodím rukavicu do ringu“ a položím Vám otázku na tému môjho najbližšieho článku. Bola to taká moja novinka na blogoch v tomto roku. Uplatnila som ju zatiaľ len v jednom článku a myslím, že je na čase aby dostal parťáka. V poslednej dobe má začala fascinovať téma vzťahov „Muž vs. Žena.“ Uvažovala som prečo sú vzťahy v dnešnej dobe krátkodobé, slabé...Prišla som na starú a veľmi známu pravdu. Často krát možno ani netušíme, že si vzťah „zavraždíme“ len my. Chcela som aj od Vás vedieť odpoveď na otázku: „Čo považujete za vraha vzťahu?“
reklama
Kristen Luptáková
Najpríťažlivejší odev na mužoch je...?
Necelé dva mesiace dozadu som bola účastníkom mierne rozpačitej konverzácie o všetkom. Od muža mi bola položená otázka: „Čo je pre teba najpríťažlivejší odev na mužoch?“ Samozrejme, že som bez uvažovania odpovedala úplne najhoršie ako som mohla: „Spodné prádlo alebo nič.“ Lenže v tej chvíli som sa reálne nezamyslela, čo je pre mňa alebo možno pre viac žien vo všeobecnosti, najpríťažlivejší „odev.“ Nemyslím teraz na skutočné oblečenie. Myslím na to čo nás zasiahne na úplnom začiatku ak nejakého muža spoznávame. Všetci dobre vieme, že prvé momenty sú tie zásadné. Samozrejme, že upravenosť muža si starostlivo všímame ale...
Kristen Luptáková
„Tvoja duša Ti odpovie na každú otázku“
Občas sa nám v hlave dajú doslova tony vecí. Farebné, biele smutné i veselé. Nevieme ako veci vyriešiť a zrazu prídeme na správnu odpoveď. Postačí však päť minút a naša odpoveď sa nám zdá nesprávna a sme tam kde sme boli. Na úplnom začiatku. Kde nájdeme odpovede na ten „guláš“ čo máme v hlave? Niekedy po tom pátrame celé dni, týždne či dokonca roky. Odpoveď je pritom jednoduchšia ako si myslíme. Hovorí sa, že prvá odpoveď na všetky naše otázky je tá správna. Nájdeme ju hlboko v nás. Stačí ak otázky kladieme našej duši a všetko je zrazu „menej temné.“ Občas to chce menej práce a inokedy zase viac. Podstatné je, že vieme kde hľadať.
Kristen Luptáková
„Sila prítomného okamihu...“
V poslednom čase mi spánok „nie je pochuti“. Niekedy len tak premýšľam, občas na mňa doľahnú emócie a nechám im naplno priestor. Všetci dobre vieme, že cesta za úspechom nie je ľahká. Viete ako začínala svoju pracovnú kariéru, dnes spevácka DIVA Byoncé? Určíte by to nikto z Vás neuhádol. Robila maskota pre fast-food. Obnášalo to nosenie ťažkého kostýmu, státie na ulici a rozdávanie letákov. Dnes valcuje rebríčky hitparád, oslňuje svojim vzhľadom a samozrejme hlasom. Preto vždy keď Vás začne premáhať pocit všetko to „zabaliť“ spomeňte si na jej príbeh. Pretože to čo sa stane v budúcnosti si „aranžujeme“ iba my. Teraz je najdôležitejšia sila prítomného okamihu a vedieť čo v živote vlastne chceme. Pretože bez cieľa niet žiadnej cesty. Preto žite pre prítomnosť a myslite na svoju budúcnosť, po ktorej túžite. Tu a teraz sa dejú veci ktoré priamo nadväzujú na Vaše túžby.
Kristen Luptáková
„Posledná možnosť, že v tomto roku Pojedeme k moři!“
Posudzovanie, porovnávanie a škatuľkovanie. Presne takéto reakcie som počúvala pri otázkach na film Jurku Mádla POJEDEME K MOŘI. Veľmi ma mrzelo, že ľudom mnohokrát pre zaujatosť ušiel tento skvost. Jirko, sa dal na veľký boj. Rozhodol sa, že si sám bude režírovať film. Nie je to len o tom, že napísal scenár, obsadil hercov a sadol si na režisérsku stoličku. POJEDEME K MOŘI je film ktorého „iná myšlienka“ dokázala zázrak. Zaujať, rozosmiať, rozplakať a zamyslieť. Nakoniec ocenenia hovoria za všetko. Skôr ako sa film dostal na domácu festivalovú pôdu, zaujal organizátorov medzinárodného filmového festivalu Filmfest v Mníchove ktorý je po Berlinale druhá najväčšia festivalová udalosť. Film zbieral úspech samozrejme aj doma. Jedno prekvapenie pre autora a režiséra striedalo druhé.
Kristen Luptáková
„Temná tvár značkového oblečenia:1. časť: Náš zákazník náš otrok alebo zlodej?!“
Nikdy som nebola baba „a lá“ psychicky sa zrútim ak nebudem mať sukňu podľa najnovšieho trendu. Mamina vždy kupovala časopisy o móde a kozmetike ale mňa zaujala viac samotná fotka, ako to čo mala modelka oblačné. Už na základnej škole, som sa vedela poriadne „dohabať“ a nerozumela som spolužiačkam ktoré boli na dievčenskom záchode viac ako v triede a cez hodinu matematiky sa venovali špirále viac, ako učivu ktoré sa preberalo. Dokonca sa nebojím otvorene priznať, že neznášam nakupovať a tento extrém podstupujem len v prípade nutnosti aj to v punkovom štýle: Zoberiem, zaplatím a ďalej neriešim. Som zástancom toho, že človek si má obliecť to v čom sa cíti dobre. Zároveň sa oblečenie môže stať identifikátorom našej osobnosti. Ste intelektuálka? Ítečkár? Nadšenec rockovej hudby? Ja si bez problémov dám na hlavu aj strom a je mi jedno, že sa na mňa všetci budú pozerať. Najkrajšie na živote v Prahe je, že Vašu identitu môžete naplno prejaviť. Napadlo Vás však niekedy ako sa Vaše značkové oblečenie dostane až k Vám? Je vlastne značkové?
