Považujem za šťastie, že vyššie spomínané rozprávky či poučné relácie sprevádzali moje detstvo. Rozprávky ma naučili snívať, začali formovať moju fantáziu a v reláciách pre deti nešlo len o zábavu ale rovnako aj o spôsob výchovy. Naučiť sa rátať, rozoznávať farby či osvojiť si prvé vedomosti. To bol účel všetkého čo ponúkala televízia pre detského diváka. Plazma neexistovala a tak som svoje zvedavé oči upierala na malú televíziu značky ORAVA. Keď sa začínala „Včielka Maja“ pospevovala som si úvodnú znelku a dúfala, že raz budem slávna speváčka a nahrám duet s Karlom Gottom.
Nie som však z „nepoškvrnenej“ generácie v období môjho neskoršieho detstva sa aj na Slovenský trh predrala dnes už svetová značka, Walt Disney. Moderné, animované rozprávky v kinách som pravidelne sledovala. Toto chronicky známe meno, ponúkalo nie len animované celovečerné rozprávky ale aj série príbehov, káčera či nezbedných veveričiek. Príjemné príbehy kde kontrastovalo dobro a zlo. V závere vždy vyplynulo niečo poučné a animované postavičky dokonca sršali vtipom. Káčer ma naučil, že peniaze nie sú podstatné ale ide v živote hlavne o vnútro človeka. Veveričky mi vštepili do môjho charakteru jednu zo základných čŕt môjho charakteru - vedieť pomôcť ľudom a nič zato nežiadať.
Každému iste známa rozprávka „Tom a Jerry“ bola zdrojom smiechu nie len môjho ale dokonca si spomínam na úprimný smiech môjho starého otca. Treba sa však pozrieť aj na opačnú stranu mince. Na morálnu stránku „rozprávok“ používam úvodzovky z pochopiteľného dôvodu. Dnešné animované rozprávky sú vo veľa prípadoch dosť násilné, povyšujú zlo nad dobro. Myslím, že agresívny kocúr a myš nenaučí deti správne rozoznať čo je dobré a čo zlé. Za zmienku stojí aj samotná programová štruktúra televízií ale to by chcelo samostatný článok.
Seriál „Simpsonovci“ ponúkajú aj naše televízie nazvala by som to však inak. Možno rozprávka pre dospelých a do tejto kategórie by som bez výčitiek svedomia zaradila aj Shreka a jeho frajerku Fionu. Násilie, nadávky či dokonca sexuálne narážky. Myslím, že malé deti jednak tieto záležitosti nepochopia a nepatria do ich hláv. Je priam zbytočné zaťažovať takto ich malé hlavičky a vo veku zvedavosti je naozaj potrebné niektoré rozprávky „odložiť na neskôr“ však nakoniec puberta je tu ani sa nenazdáte.
Možno mám podľa Vás staromódne názory. Ale výchovu detí hlavne v skorom detskom veku netreba zanedbať. Ja sa budem snažiť čo najlepšie svoje deti vychovať. Ukázať im nie len pozitívne stránky televízie ale aj jej negatíva. Budem im púšťať skutočné rozprávky a možno sa pre nich posnažím zachovať aj tie ktoré robili moje detstvo krásnym. Naučiť svoje deti rozoznať dobro a zlo. Dúfam, že v mojom prípade sa nebude konať „generačný masaker.“
Majte sa teda rozprávkovo s pozdravom Kristína
P.S Srdečný pozdrav posielam do Sabinova :)
