Už jeho debut „Démanty noci“ podľa poviedky Arnošta Lustiga a čiastočne jeho vlastného scenára, zažíva úspech v celosvetovom meradle. Za toto dielo ho ocenili aj Veľkou cenou Mannheimu. Ďalej „O Slavnosti a hostech“ (1966). Tento film veľmi pobúril vládnucu komunistickú vrstvu a bol aj krátkodobo zakázaný. V rovnakom roku je známe aj jeho dielo „Mučedníci lásky“ a o dva roky neskôr „Oratoriium pro Prahu.“ Jedná sa o dokumentárny záznam z prvého dňa sovietskeho vpádu. Za tieto zábery mu bola zakázaná umelecká činnosť a mnoho z nich uvidíte i v jeho poslednom filme „Vlk z Královských Vinohrad.“
Hrajú: Jirka Mádl (John Jan), rozprávačom je Karel Roden. Ďalej hrajú: Táňa Pauhofová, Tomáš Klein a další.
Miestom konania slávnostnej premiéry bola Lucerna v Prahe. Neviem si predstaviť lepšie, pompéznejšie a zároveň krajšie miesto pre záverečné dielo tohto režiséra. Ten sa žiaľ premiéry svojho filmu nedožil. Jeho prítomnosť bola zjavná nie len počas filmu, ale i celý večer. Pred filmom atmosféru dotvorilo uvedenie do deja ale i autentické príbehy hercov a tvorcov.
O čom vlastne film je?
Film má symbolické trvanie. Jeho dĺžka je 68 minút nakoľko v rovnakom roku sa festival v Cannes zrušil z dôvodu, že v Paríži nastala vlna protestov namierená proti spoločnosti a materializmu. Táto situácia sa zároveň na festivale nikdy nezopakovala. Dokonca časť sa odohrávala na krásnom 68. ročníku Filmového festivalu v Cannes. Film je súborom poviedok ktoré tvorca napísal v rokoch 1970 až 1990. Nemala to byť účelovo jeho autobiografia aj keď to vo filme nepriamo priznal. Je to jeho vlastná cesta a vo filme sú zaznamenané autentické momenty. Nie sú to len momenty, ale i samotné autorove pocity ktoré ešte viac dotvárala jeho autorská hudba. Film podrobne zachytáva vtedajšie konflikty a zábery z frontu sa Vám doslova dostanú pod kožu. Ticho a čierno-biele obrázky hovoria za všetko. Cez svoje zábery režisér postupne rozpovie svoj osobný príbeh je v ňom paradox socializmu, pot, slzy ale aj smiech a humor. Človek si plne uvedomuje, že byť umelcom nebolo v tom čase jednoduché. Svoj talent musel autor schovávať a bojovať na svojom vlastnom fronte.
Niekoľkokrát mal zakázané tvoriť čo pre neho bolo frustrujúce. Rovnako ho neobchádzajú ani zdravotné problémy či riešenie finančnej otázky. Svoje šťastie šiel hľadať do New Yorku kde to určite nebolo ako v ideálnom filme s krásnym koncom. Občas máte pocit, že píše priamo o Vás a celú tú autentickosť a humor podtrhuje rozprávač Karel Roden. Jeho prejav sa nie len, že dobre počúva ale opäť do neho „primiešal“ režisér kúsok svojho pohľadu na svet. Klasická čeština je ozvláštnená sem-tam angličtinou. Že trápne? V tomto prípade absolútne. Povedala by som, že je to až žiadúce a filmu to sadne ako „zadnica na šerbeľ.“
Hlavnú postavu fiktívneho režiséra menom John Jan (Jiří Mádl) stvárňuje spôsobom sebe vlastným. Prirodzene so šarmom a humorom. Občas sa pobavíte ako sa priam ironicky pousmeje tak ako to vie len on. Zábery vo Varoch si užíva a dokonalo zapadá do prostredia.
Vo filme nájdete prvky drámy, komédie i dokumentu. Autor strieda rôzne techniky, pri točení použil zábery staršieho dáta, až po tie s najlepším rozlíšením akú dnešná doba ponúka. Je to kolobeh dejín poprepletaný príbehom jednej osoby. Koľko je na tom pravdy? To už vie asi len autor. Od filmu očakávajte, že je to proste niečo iné. Nájdete v ňom nie len paletu žánrovú ale i emočnú. Dokonalá bodka za životom významnej osobnosti Československej kinematografie.
Odpočívajte v pokoji maestro!
