Obdivujem ľudí čo majú v sebe zakódované nasledovné: Schopnosť verejne sa prezentovať a pôsobiť pritom dojmom: „Myslíte si, že mám z Vás strach?“ Prezentovať svoj názor a naozaj si za ním stáť. To je v dnešnej dobe unikátny jav ktorého je „ako šafránu.“ V neposlednom rade obdivujem suverenitu, priebojnosť a sebavedomie hlavne u žien. Určite nie len ženy ale aj muži sa často zamýšľajú nad vecami ako: „Chcem byť sebavedomejší ale ako to dosiahnuť?“ Myslím, že na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď aplikovateľná na každého človeka. Odpoveď na túto otázku si zrejme musí každý vytvoriť sám. Znovu ma zastihla múdra veta, znovu od niekoho koho poznám: “Najväčšiu časť celkového, sebavedomého/príjemného dojmu dotvára vnútorný pocit Teba samej.“ Niečo na tom asi bude povedala som si v tom momente. Určite sa muž pozrie po upravenej žene s úsmevom ktorej upravenosť nemusí spočívať v dokonalom líčení a účese. Naopak nádherne oblečená, namaľovaná ale zamračená žena nevzbudí žiadny dojem. K téme sebavedomie mi prišli na um tiež dve záležitosti.
Keby človek dokázal nakresliť emóciu či povahovú črtu značne by mu to uľahčilo život, povedala som si dnes po diskusií ktorá bola síce celkom zložitá ale iste poučná. Možno keby som mohla nakresliť tú emóciu dajme tomu ako hviezdičku adresát by to lepšie pochopil a zamyslel by sa. Stále je tu to slovíčko možno. Keby to tak naozaj fungovalo v reálnom živote tak by sme sa sťažovali, že kto to vymyslel a načo to je vlastne dobré. Možno by nám to hviezdičky, sloníky či farebné špirálky ešte sťažili. Nakoniec dnešná doba prináša mnohé zaujímavé veci a tak ako som si to dnes predstavila aj sebavedomie sa možno raz bude dať nakresliť. Bláznivý maliar si zoberie ceruzku načrtne neurčitý tvar potom ho finálne dotiahne a v závere mu dodá tie správne farby. Vtedy možno ľudstvo objaví to nepoznané „Tajomstvo sebavedomia.“ Aj keď si myslím, že na tom vyžarovaní a úsmeve niečo bude. Jednoduchá vypozorovaná rada ktorá sa ťahá s ľuďmi už strašne dlho: „Ako sa budeš vnímať ty, tak ťa budú vnímať ostatný.“ Pričom nejde o veľkosť prsníkov, či dokonalé vlasy len o vnútorný pocit.
Druhá záležitosť sa týka noriem. Tak ako to nemôžete preháňať s opaľovaním aj sebavedomie by mal človek vedieť ovládať. Má vlastne normu? U niekoho málo sebavedomé sa môže zdať až príliš sebavedomé vystupovanie, obliekanie. Je to teda vec názoru. Malo by sa však aplikovať v rozumných dávkach. Či som sebavedomá ja? Áno, vo veciach ktoré mám pocit, že stopercentne ovládam, vo veciach ktoré ma bavia dokážem byť sebavedomá (samozrejme zdravo). Určite sa však na seba nepozerám do zrkadla s pocitom: „Ja som tá najkrajšia na svete.“ V puberte riešite otázky o akné, vlasoch a všeličom možnom ale dnes si síce občas pri pohľade do zrkadla zahromžím, že prečo ja nemám dlhé nohy ak modelky a podobne nakoniec však, moje vnútro stíchne.
Na záver by som svetu odovzdala iba jedno: Sebavedomie je zdravé v primeraných dávkach a žiadna emócia či je to už láska, hnev alebo čokoľvek nie je jednoduchá. Žiadna povahová vlastnosť sa nedá zgumovať. Ak Vám teda bude nápomocné nakreslenie ružovej korytnačky tak prečo nie? Za pokus to stojí. Ja si skúsim dnes večer nakresliť lásku bez klišé srdca. Vyjadriť ho inak a nevzdám to ani so sebavedomím. Možno tak prekonám ďalšiu métu v živote. Prajem Vám prekonávajte méty ľahko, kreslite a hlavne s úsmevom.
Kristína :)
