Znova sa vraciam do čias detstva a moje spomienky sa postupne rozjasňujú. Pár článkov dozadu som sa „zabrdla“ do rozprávok z môjho detstva. Moje detstvo však nebolo len o rozprávkach a hračkách faktom bolo aj to, že internet a technika neboli tak ďaleko ako dnes.
Zoberme si fiktívny príklad: 12-ročná Anička z Trenčína príde zo školy, urobí si úlohy, chvíľku sa hrá na dvore pred panelákom a neskôr zasadne za internet. Samozrejme, že nebezpečenstvo na ňu číha nie len na dvore pred domom ale aj v detskej izbe pri počítači. To čo na dievča číha vonku je samozrejmé. Zvláštne indivíduá a ich myšlienkové pochody ktoré sú aj pre lekárov často záhadné. Internet samozrejme ponúka sociálne siete ktoré síce majú rôzne ochrany súkromia ale z vlastnej skúsenosti viem, že nič nie je stopercentné. Dievča je zaregistrované na nemenovanej sociálnej sieti lebo je tam celá trieda je to rýchli spôsob ako zohnať úlohy od spolužiačky ale samozrejme, že aj miesto pre ľudí trpiacich rôznymi poruchami osobnosti či sexuality.
Veľkú úlohu v tomto prípade zohrávajú rodičia. Záleží samozrejme aj na tom či majú technické zručnosti alebo nie. Ako som už predznačila vyššie technika ide dopredu a osobne si myslím, že ak ju využívame na správne veci vie byť aj celkom užitočná. Stačí teda zopár kliknutí a nastavíte si tzv. „Rodičovskú kontrolu“ stránky ktoré nechcete aby Vaše dieťa navštevovalo si jednoducho zablokujete a dieťa sa k nim nedostane. Samozrejme, že ak je Vaše dieťa technicky zručné tak rovnako jednoducho ako ste Vy nastavili ochranu Vaše zlatíčko ju zruší dostane sa k zakázanému obsahu a znova ju vie nastaviť.
Rovnako ako sú v nebezpečenstve menšie deti môžem sa do nebezpečenstva dostať aj ja či dokonca 30-ročná zrelá žena. Kdekoľvek na ulici môžete stretnúť človeka predstavujúceho nástrahu. Stačí si pozrieť spravodajstvo a zistíte, že okolo Vás sa dejú vraždy, znásilnenia či prepadnutia. Ohrozovať Vás nemusí však niekto len fyzicky ale aj psychicky.
Sama som bola svedkom vydierania/zastrašovania prostredníctvom internetu či e-mailovej komunikácie. Tak ako čokoľvek iné rovnako aj internet a informačné technológie globálne sú dvojsečná zbraň.
Ani sa nečudujem, že naše starostlivé a obozretné mamičky majú strach nás pustiť von dokonca počas dňa keď svieti Slnko a počasie je ako obrázok. Dokonca mám pocit, že v tomto smere je to čím ďalej horšie. Našťastie po svete chodia džentlmeni čo nás odprevadia až k dverám:) Málokto či je to už žena alebo muž si trúfne ohlásiť na políciu „obyčajné zastrašovanie.“ Nehovoriac o ženách ktoré zažijú sexuálny útok. Tie majú najčastejšie strach, hádžu vinu na seba a svoje tajomstvo si najčastejšie odnesú do hrobu...
Uvedomila som si, že presne tak ako majú naše matky strach aj ja raz budem matka a rovnako sa budem báť o svoju dcéru. Uvedomila som si, že či ste žena alebo muž máte to rovnako zložité, že ste v nebezpečenstve na ulici či je deň/ večer alebo sedíte pri internete a myslíte si, že „bezpečne chatujete.“ Nástrahy na nás číhajú všade. Viem, že ak budem raz mama budem mať presne ten strach čo má teraz moja mama o mňa. Budem sa teda snažiť svoje deti aspoň vystríhať pred nebezpečenstvom reálneho a virtuálneho sveta.
Ženám aj mužom prajem veľa úsmevu, bezpečia a pocitu bezstarostnosti :)!
Kristína ♥
