Počula som už tisícky historiek o tom ako sa nejedna moja kamarátka či spolužiačka zamilovala už v škôlke do Paľa čo ju ťahal za jej zapletené vrkoče. Ale dá sa to nazvať slovom láska? Psychológova jednoznačne tvrdia, že emocionálne sa naviazať dokážeme už v tomto skorom veku. Detské lásky netreba podceňovať a rodičia by ich mali vraj brať normálne a akceptovať. Musím povedať, že toto som nezažila. V škôlke som bola skôr „bojovníčka za ženské práva“ dodnes sa mi zachovala vlastnosť bojovať za slabších a chrániť ich. O opačné pohlavie som sa nezaujímala aspoň nie z tejto stránky. Spolužiaka v škôlke som ťahala za vlasy ja pretože šikanoval moje kamarátky a ja som to nemohla zniesť. Dá sa povedať, že slovo „frajer“ som ani nevnímala jednoducho v tej dobe to nebolo také „trendové“ ak dnes. Dnes úplne bežne stretávam malé deti držiace sa za ručičky. Nuž, čo doba zrejme pokročila.
Moja prvá „láska“ sa konala až na základnej škole. Spolužiaka som v pravidelných intervaloch naháňala a dobiedzala dom do neho až sa jeho rodičia rozhodli, že ho zoberú zo školy. Asi som to predsa len trochu prehnala :). Je to však jedna z mojich najobľúbenejších spomienok na základnú školu.
V podstate jeden z čitateľov ma motivoval, aby som tento článok napísala a tak som začala hľadať odpovede a možno som aj na niečo prišla. Ako povedal Boris Filan: „Láska je v podstate druh šialenstva.“ Moja teória či v postate fakt, je že ide o kombináciu hormónov, sympatií a vzájomnej náklonnosti. Taktiež si myslím, že muži a ženy sú v pocitoch až príliš rozdielny. Tak ako sa odlišuje ich pohlavie rovnako aj emocionálne vnímanie lásky má mnoho odchýlok. Muži a ženy rozdielne vnímajú sexualitu o šiestom zmysle u mužov nemožno ani hovoriť ale rozhodne majú mnoho iných plusov ktoré zasa nemáme my ženy :).
Ako je to teda vlastne keď sa žena bezhlavo zamiluje? Myslím si, že žena urobí tisícky chýb skôr ako nájde toho skutočného partnera do budúcnosti ale tak to asi má byť. Ženy sa vo vzťahoch buď môžu spoľahnúť na dobré rady svojich mám či priateliek alebo sa učiť na vlastných chybách. Ja sama som urobila niekoľko chýb za ktoré sa hanbím ale priznať si chybu je ten najuvoľnenejší pocit. Aspoň pre mňa to bolo veľmi oslobodzujúce. Zistila som, že rozoznať nepravého je príliš komplikované a podarí sa Vám to až keď nastane jeho prešľap a vy takzvane vytriezviete. Vtedy si uvedomíte, že okolo Vás sa hemžili tisícky signálov. Vy ste ich však prehliadla. Pre lásku, Láska dokáže ženu tak opantať, že prestane racionálne myslieť. „Bezhlavo som ho milovala a nevšimla som si, že sa so mnou všade zašíva aby ma s ním nevidela ďalšia.“ Hovorila mi priateľka. Nevidela to lebo ho milovala? Prečo ho milovala tak bezhlavo? Lebo mala pocit, že k nej patrí, že ich duše sú „naladené v jednom tóne.“ Láska dokáže človeka zaslepiť ale plynie z nej aj mnoho poučení a myslím si, že každý muž v živote akejkoľvek ženy musí mať minimálne jednu plusovú stránku. Žena sa bezhlavo zamiluje tisíckrát lebo to tak cíti niekde hlboko vo svojom srdci ale iba raz nájde toho pravého.
Nech láska nikdy neumiera! :)
Dni plné lásky praje Kristen :)
