...peniaze. Povedala mi jednú skvelú vetu: „Nie som taká bohatá, aby som si mohla kupovať lacné veci.“ Vtedy som si spomenula na to, že nemám najvyšší plat (na začiatok však ani najhorší a zatiaľ úplne postačí) ale aj napriek tomu som si dokázala našetriť na notebook a dopriať si iné maličkosti ktoré mi urobia radosť. Uvedomila som si, že materiálne bohatstvo človeka je len také obmedzujúce, ako obmedzujúco ho vnímame my. Jasné, že na sebe nenosím šaty z návrhárskeho domu, ale keby som chcela mohla by som si na ne strašne dlho šetriť. Ale ja nechcem, pretože sú bežné konfekčné značky ktoré mi postačia.
Možno ešte stále netušíte kam smerujú moje myšlienky. Uveďme si teda príklad (tie doslova milujem). Vezmime si dva obchodné reťazce s oblečením. Reťazec číslo jedna: Kúpila som si v zľave dve blúzky za cca 300 CZK/10 EUR. Stráááášne sa teším! Mám dve blúzky a sú tak pekné. Obe som si pár krát obliekla, v práci som sa štandardne zapotila a párkrát ich oprala. Zrazu mi však nepripadajú také pekné. Stratili farbu, tvar, trčia z nich nitky a zostali fľakaté. Po čase sa rozhodnem, že budem blúzky nosiť len na doma.
Čo sa vlastne odohralo v praxi? Približne 5 hodín svoje tvrdej práce som bez uváženia hodila do koša. Pritom som si naivne myslela, že som ušetrila. Kolosálna hlúposť, by bola kúpiť zasa dve lacné blúzky. Ja mám však perfektné riešenie.
Idem do obchodu stredne drahej značky. Kúpim si jednu bielu blúzku. Je univerzálna. Prečo? Lebo si ju môžem obliecť pod šaty/sako ak idem na pohovor alebo k rifliam ak idem do kina. Naviac môžem využiť rôzne doplnky (náhrdelník, náušnice, brašňa či šatka) blúzka bude zrazu úplne iná. Stála ma 600 CZK/20 EUR. Operiem ju a dokonca sa v nej zapotím na pohovore. Stále drží svoj tvar, nie je opotrebovaná a vydrží raz-toľko ako dve lacné.
Čo sa stalo v praxi? Teraz som naozaj ušetrila. Presne tu sa odzrkadľuje veta mojej kamarátky. Investovala som minimum, vyťažila maximum a dokonca i ušetrila. Filozofiou slona nezmyselne obiehajúceho výbeh v Bojnickej zoo: „Je to ako keď si kúpite kávu v čínskom fast-foode a nedopijete ju miesto tej doslova o pár halierov drahšej v kaviarni.
Tak ako ľahko sa môžete dostať od kupovania maličkostí k bezhlavému míňaniu, rovnako je to aj so šetrením a lakomstvom. Znova moja obľúbená metóda. Príklad zo života. Mám takú tradíciu.Vždy po výplate si doprajem maličkosť za celomesačnú otročinu v robote (DVD/CD nosič, kino, cesta domov na Slovensko, oblečenie bižutéria či dobrá káva/kvalitná čokoláda). Proste milujem ten pocit, že toto je vec/jedlo ktoré si môžem dopriať len vďaka svojej šikovnosti. Počas zvyšku mesiaca sa snažím ušetriť pokiaľ nemám neočakávané výdavky ako daň z lásky alebo kúpa kľúčov od môjho rodného mesta... :)
To však neznamená, že sa mením na neprajnú. Preto ma zarazilo pohoršenie mojej známej keď dostala chuť na sušienky. Pozrela sa na cenu (15 CZK/ 0,54 EUR) nahodila totálnu nedefinovateľnú emóciu a komentár: „Za toto ja toľko peňazí nedám.“ Ja som v tom momente zostala totálne v háji a napadlo ma v hlave iba známe WTF?!?! Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tento postoj už nie je o šetrení ale o vlastnom nevážení si seba. Ja sama veľmi dobre zvažujem každú korunu a dovolím, si povedať, že som veľmi skromná. Toto mi však pripadá ako presná pomyselná hranica.. Je to pre mňa diagnóza nepochopiteľného lakomstva. Komu dopriať ak nie sebe? Aj keď ja najradšej obdarujem druhého, vážim si však samu seba natoľko, že si tie sušienky doprajem! Lebo občas musíme byť egoisti a dopriať si. Nie je na tom dokonca nič zlé.
Preto som sa stála „vychutnávačom“ života. Dnes som vstala veľmi skoro a vychutnávala som si ako sa deň pomaly prebúdza. Dokonca som sa rozhodla, že chcem, aby ma obklopoval práve tento druh človeka. Práve preto som si obľúbila moju kolegyňu. Tá si podobne ako ja zbalila tašku a odišla do Prahy. Od prvého momentu som vedela, že to bude jednak pracant, ale všimla som si ešte jednu vec. Hrozne sa mi páči ako dokáže sama sebe (dokonca aj niekomu druhému) dopriať. Dokáže si tak chytľavo vychutnávať kávu alebo raňajky, že Vás to úplne prevalcuje a dostanete chuť aj vy! Navyše je to bezprostredná osoba ktorá totálne všetko berie s nadhľadom. Ľudovo povedané nerieši. Jediné čo rieši je ona sama. Na zvyšok sveta sa len usmieva a určite nie je „žgrhla“ :).
Uzavrela by som to tak, že šetrenie v rozumnej miere je skvelá a užitočná vec. Ale šetriť sám na sebe? Však aj prečo? Žiješ iba raz tak sa maj trošku (alebo aj véééľmi) rád. Ak si tento článok nepochopil odporúčam knihu Lakomec.
Ľúbte seba...
