Predstavte si nasledujúcu a samozrejme fiktívnu situáciu. Nachádzate sa vo veľkej miestnosti. Nie je v nej nič okrem zrkadla. Ak sa pred toto zrkadlo postavíte, neuvidíte svoje telo ale niečo úplne iné. Nejedná sa o fyzickú krásu, upravené vlasy či dokonalú pleť. Ide o skutočné veci ktoré sa nachádzajú vo Vás. Toto zrkadlo totiž ukazuje Vaše pocity, myšlienky, spomienky... Jednoducho všetko celú ľudskú osobnosť.Pokiaľ sa na seba pozeráte buď Vás tento pohľad uspokojí alebo prežijete veľký šok.
Ľudia sú niekedy neobjektívni nie len voči druhým ale často zabúdajú hlavne sami na seba. Považujú sa za dokonalých či nezraniteľných ako hrdinovia zo sci-fi filmov. Občas však treba zaujať aj kritický postoj aby sme pochopili sami seba. Znova Vám uvediem príklad: Určite máte v pamäti strednú školu. Tá si zachovala isté črty bez rozdielu na storočie alebo rok. Vždy boli na škole hviezdy, šedé myši ale žiaľ aj šikanované objekty. Jednoducho príliš slabé články neschopné sa brániť následkom strachu alebo nedostatku fyzickej sily. Ja sama som takéto šikanovanie zažila a tak viem o čo sa jedná. A je pravda, že sa radšej schovávam v hustom dave. Presne o tom to je. O ľuďoch ktorí seba považujú za dokonalých a posudzujú druhých bez toho aby ich čo i len spoznali. A každého jedného z nich by som tejto skúške podrobila aby si uvedomili čo sú naozaj skutočné hodnoty. Ale rozhodnúť sa musíte iba VY.
Rozhodli ste sa tak? Blahoželám vedzte, že to neoľutujete. Postavte sa pred zrkadlo a pozorne vnímajte čo Vám ukáže. K takémuto kroku som sa odhodlala aj ja. Po veľmi dlhej dobe. Ako to dopadlo? Ten pohľad bol pre mňa viac než šokujúci. Spomenula som si na to ako som v nedávno prebehnutom rozhovore zhodnotila život samotný: „Je ako sínusoida, raz si hore a raz si zasa dolu.“ Hovorila som uvedomujúc si zmysel vety ktorú som práve ukončila. Niekedy sa stanú veci ktoré Vás zasiahnu natoľko, že zmenia základné črty alebo ich na istý čas potlačia do úzadia. Ja som vždy hravo dokázala čítať v ľuďoch, myslela som si, že ma nič nemôže na ich povahách, reakciách a pocitoch prekvapiť. Ale mýlila som sa lebo som iba človek a mám na to výsostné právo. Keď som sa po dlhom čase odhodlane postavila neočakávala som zmenu zostala som však prekvapená. Základné črty môjho JA boli preč nahradili ich iné... Ale kam sa absorbovali? Lepší prípad bude ak ich okolnosti potlačili a znova sa vrátia keď sa hladina môjho JA dostane do normálu. Tieto vlastnosti ma dosť desia a nedajú mi spávať. Myslím si však, že nič nie je stratené. Celkom ma potešilo, že som dokázala od seba objektívne nahliadnuť a následne zhodnotiť situáciu. Všetko má predsa svoje svetlé stránky. Začína sa vo mne prebúdzať moje staré JA a posúvam sa opäť ďalej.
P.S. Zrkadlo pravdy nepozná ostych. Je nekompromisné ale netreba ho považovať za nášho nepriateľa. Vždy keď sa do neho pozrieme posúva nás o krok ďalej. Robí z nás skúsenejších a dodáva nám ostražitosť. Vám prajem aby Váš pohľad doň nebol sprevádzaný ničím dramatickým. Ak sa Vám však prihodí podobná situácia ako mne nezúfajte. Všetko bude po čase harmonické. Preto nemajte strach a vždy keď sa budete chcieť v niečom uistiť využite „jeho služby.“ Občas sa pozrieť do samého seba je viac než uzdravujúce.
Už teraz pracujem na ďalšom článku. S úsmevom a zmierená zo všetkým čo som v sebe našla. Nebude to síce klasika ale niečo nové a dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Teším sa na Vás! Noste si úsmev a pokoru vo vrecku a bude Vám lepšie :)!
S pozdravom Kristína Kristen Luptáková
