
Kdesi tam v tom tmavom rohu pokorne prihováram sa k Bohu.
Znovu snažím sa viesť s ním rozhovor, pýtam sa ho: „ Prečo si za mňa rozhodol?“
Otváram dušu dokorán tisíce „boľačiek“ vo vnútri mám.
Tichučko slzy stekajú mojej duši očistu dávajú.
Dialóg s Bohom sa nekončí zrazu ma jeho dobro mierne zaskočí .
Ľudia zabudli na „nemú“ úprimnosť dialóg s Bohom nemá v sebe žiadnu povrchnosť.
On vie, že ľudia nie sú neomylný, že chýb tisíce nosia v sebe.
No, jedine Boh vie odhadnúť čo veľké ukrýva sa v Tebe.
Dosť bolo už pre dnes „rečí“ únava moje zmysly zočí.
Dialóg s Bohom ukončím viem však, že som stále s ním ....
Vaša Kristína ....♥