Znovu si varím šálku môjho obvyklého čaju.
Ako obvykle rozbalím si správu v ktorej písmenká „hrajú.“
Hľadím do plazmovej obrazovky píšu mi ľudia.
Vraj problémy majú.
Chcú počuť radu odo mňa, určite sa s ňou uskromnia.
Nebudú otáľať, kričať či namietať.
Cez chladnú obrazovku si realisticky začínam všetko premietať.
Zastavím sa pri 365 –tom riadku.
Uvedomím si, že pozabudla som na moju kamarátku.
Však ide dôležitú vec: Deň jej sviatku.
So zvieraním na duši urobím to čo iste z Vás nikto netuší.
Zablahoželám jej ako inak cez „Facebook“.
Z tej myšlienky mám však zrazu pocit, že nasťahovalo sa mi do hlavy „hejno“ múch.
Rázne zavriem všetky okná ani slova nie som schopná nikomu vyriecť.
Viem iba jedno chcem to zo stola zmiesť interaktívne životy prestávam viesť .
Vidíme sa na podujatí ARS POERICA NEOSOLIENSIS - 2011 Banská Bystrica
