Valéria však bola iná spoločenský život bol pre ňu doslova utrpením a tak radšej čas trávila vo svojej, internátnej izbe. Dnes mala tri prednášky a cítila sa úplne vyčerpaná. Keď otvorila dvere internátnej izby, celkom ju potešilo, že Lukrácia tu ešte nebola. Dnes mala menej hodín ako ona a obvykle keď Valéria prišla Lukrécia si česala svoje dlhé, čierne vlasy pri oválnom zrkadle. Valéria si zložila svoju tašku s notebookom a zošitom na prednášky a mlčky sa posadila na posteľ. Cítila, že dnes je na svoje pomery až nezvyčajne unavená a tak sa rozhodla, že si uvarí kávu aby sa prebrala. Vošla do malej, internátnej kúpeľne do čajníka napustila vodu a položila ho na zohriatu dvojplatničku. Kým voda zovrela opäť sa posadila na svoju posteľ a tvár si zložila do rúk. Jáj dlhé, červené vlasy jej padali na dlane. Stále nemohla prestať myslieť na NEHO. Dnes sa na ňu pozeral počas celej prednášky a ona absolútne nevedela ako sa má zachovať. A potom tu bola ešte tá zvláštna časť s dúhou. Nemohla ju dostať z mysle. Je to realita alebo fatamorgána ktorá vznikla nejakým, záhadným pomätením jej mysle? Nevedela to dostať z hlavy bola si istá, že je to niečo čo súvisí s ním. Z myšlienok ju vytrhlo hlasné pískanie nádoby na čaj. „Píííííííííísk.“ Skôr ako sa stihla postaviť, že si zaleje kávu do izby sa s rachotom vrútila Lukrácia. „Ahoj“ Zamrmlala Valéria pomedzi zuby, vstala a išla si zaliať kávu. „No, ahoj šťastie, že si tu!“ „Čo teraz akože robíš?“ Mierne podráždeným tónom sa opýtala Lukrécia a zložila sa na posteľ svoj čierny ruksak. „Zalievam si kávu nevidíš?“ „To si hádam zo mňa robíš srandu! Ti úž úplne preskočilo? Si zabudla, že dnes máme ísť nakupovať? Mali sme sa stretnúť pred aulou katedry trčím tam už tridsať minút ako idiot myslela som si, že sa Ti niečo stalo. Išla som po Tebe pátrať!“ „Ježiš, Lukrécia strašne ma to mrzí úplne som pri tom dnešnom zhone zabudla na našu dohodu.“
„Máš šťastie, že si varíš kávu inak by si ma poriadne naštvala! Tak sa nekašli a daj zovrieť vodu aj pre mňa. A uvítala by som ak by si sa obliekla do niečoho normálneho. S takýmto strašidlom ja nakupovať nemienim je Ti to jasné? Nepoznáš make-up? A čo tie vlasy dočerta kedy so si ich naposledy umývala?“
„Počuj Luk prestaneš s týmto monológom? Veľmi rada by som Ti do tej kávy dala cukor, ale absolútne netuším koľko lyžičiek tam chceš.“ „Dám si tri - ďakujem.“ „K tomuto sa teda ani nemienim vyjadrovať. Ty ma poúčaš o vlasoch a pritom nevieš čo je to dobrá káva? Že ja s Tebou ešte bývam v jednej izbe.“ Povedala Valéria a obe sa začali srdečne smiať. Keď dopili kávu Lukrécia sa rozhodla, že Valérií ukáže ako má podľa nej vyzerať naozajstná dáma. Aj sama Valéria si uvedomovala, že v poslednej dobe chodí ako „strašiak do maku.“ Lúkrécia Valérií umyla vlasy. Kým jej schli naniesla jej na tvár jemnú vrstvu make-upu. Oči jej namaľovala hnedým tieňom a nakreslila jej na oko jemnú, hnedú linku. Na pery jej naniesla rúž slabo ružovej farby. Valéria vyzerala nádherne. Tento vzhľad len podotkol jej prirodzenú krásu. Lukrécia jej nakoniec osušila a vyžehlila vlasy. Požičala jej svoje džínsy, klasické hnedé tričko ku ktorému pasovali zelené doplnky a celí vzhľad podčiarkol zelený kabát s klobúkom. Príprava na nákupy bola dokončená a tak mohli vyraziť.
„Valéria máš predstavu o tom čo si chceš na tú párty obliecť?“ „Netuším vieš predsa, že módu beriem skôr ako nutnosť. Nechám to všetko na Teba. Ty sa predsa v móde vyznáš a viem, že by so mňa nikdy neurobila idiota dôverujem Ti.“ „Dobre teda keďže viem, že nakupovanie z duše nenávidíš a chcela by som po tejto akcií skončiť bez ujmy, na svojom zdraví rozhodla som sa, že si dopredu urobím prieskum. Tebe stačí iba ak prikývneš áno alebo nie. A potom mám na Teba ešte jednu prosbu musíš mi pomôcť vybrať niečo pre mňa, dohoda?“ „Tak to sa mi celkom páči!“ Odpovedala Valéria. „To rada počujem tak sa nechaj viesť tu blízko som videla jeden úžasný top pre Teba a ešte v ďalšom obchode sú perfektné šaty.“ O pár chvíľ už Valéria asistovala Lukrécií pri obliekaní topu v kabínke. „Páni sadne Ti perfektne.“ Povedala Valéria úprimne. „Myslíš, že si ho mám kúpiť?“ Myslím, že áno Luk veľmi Ti pristane a myslím to fakt úprimne.“ „Dobre teda beriem ho aspoň máme o starosť menej. Idem ho teda zaplatiť.“ „Dobre ja ťa počkám pred obchodom.“
Kým Lukrécia platila Valéria sa posadila na lavičku vedľa obchodu ktoré bola umiestnená v obchodnom centre. Ako tak zamyslene hľadela do davu ľudí nosiacich tašky plné tovaru – prevažne oblečenia, niekde tam v tom dave obyčajných a klasických ľudí zbadala JEHO. A zdalo sa, že smeruje priamo k nej. Ani sa nestihla zodvihnúť aby pred ním ušla. „Ahoj....“ Povedal jemne a zároveň drsne. A-A-A-A-A- AHOJ . Odpovedala koktavo. Stačilo pár sekúnd a bola úplne mimo. Chcela sa otočiť a ísť za svojou priateľkou ale tá sa zrazu ocitla pred ňou. Keď ho videla vždy mala pocit, že je mimo reality mala pocit, že padá a letí zároveň.......
Pokračovanie nabudúce!!!
