Vonku bolo príliš horúco nato aby dokázala poriadne myslieť. Jej kroky ťažil vak plný učebníc a materiálov do školy. Vysoká škola bola jej snom a to, že práve teraz kráčala z budovy školy na ktorej chcela vždy študovať považovala za doteraz najväčšiu „métu“ jej života. Konečne „dala kopačky matematike“ a mohla naplno ukázať svoj talent. Nikdy nebola extrovert bola skôr tichá, hĺbavá uzavretá vo svojom vlastnom svete a nechcela tento svet meniť chcela v ňom zastať navždy...
„Zasahuješ mi do dúhy....“ Povedala len tak pre seba keď uvidela jeho oči. Tie známe, hnedé oči ktoré videla každý deň, stretávala ich na chodbách, prednáškach a občas ich „stretla“ vo svojich snoch. Stále ju však zožieral pocit, že jej „súkromná dúha“ už nebude jej. Ak sa po tejto dúhe vyšplhá ON všetko sa skončí. Jej svet prestane mať zmysel, ona nebude ona, modrá bude zrazu ružová a súkromie nebude mať svoj význam. Prudko sa nadýchla a privrela oči snažila sa eliminovať všetky fakty ktoré jej bránili zodvihnúť sa z mohutného pníka na ktorom práve sedela a vrhnúť sa do jeho mužnej náruče. Valéria si pripadala ako v inom svete. Vlastne vždy bola trochu iná ale to neznamenalo, že bola nespokojná sama so sebou. Nielen jej vnútorný svet ale aj vonkajší vzhľad dokazoval inakosť ktorú v sebe odmalička nosila. Mala zhruba 170 centimetrov, štíhlu ženskú postavu a dlhé sýtočervené vlasy. Jej tvár zdobili oči modré ako azúrové more a pery červené ako krv. Všetky tieto črty dokonale svietili na bledej koži.
Ale tieto myšlienky (myšlienky na NEHO) musela na istý čas odohnať preč. Treba sa sústrediť na skúšky svoju „dúhu“ môže riešiť neskôr. Zahĺbila sa do učenia a ani si neuvedomila, že už nie je sama. Práve študovala zložitú teóriu bradatého psychológa keď ju v nose pošteklil jemný, ženský parfum. Pootočila hlavu a rovno na jej tvár hľadeli veľké, čokoládové oči.“Ahoj zasa si sa celú noc učila?“ Znela otázka jej známej priateľky Lukrécie. „Ty nemáš v slovníku nič iné, len túto otázku?“ Odpovedala Valéria a snažila sa použiť dostatočnú dávku sarkazmu. „Ja by som bola úplne normálna keby si sa aspoň pár večerov v týždni ukázala v tom perfektnom bare, náhodou je tam celkom pekný barman a z nemenovaného zdroja viem, že sa mu páčia presne také baby ako si Ty.“ „Prestaň vieš, že nepijem tak čo by som tam robila?“ „No randila nie?“ „Dohodneme sa...“ Pokračovala Lukrécia..“Jedna dámska jazda nič viac a prisahám, že ťa neopijem ak to sama nebudeš chcieť.“ Valéria chvíľu uvažovala nemôže predsa nič stratiť a niekto ako ON určite by si ju aj tak nevšimol, načo strácať čas myslením na NIEKOHO kto o ňu nestojí? „Dobre teda jeden záťah ale nič viac.“ „Máš šťastie už som si začala myslieť, že si na baby.“ Povedala Lukrécia. „Môžem ťa ubezpečiť, že to tak nie je.“ Obe dievčatá na seba chvíľku pozerali a potom spustili srdečný smiech. „Tak kedy?“ Opýtala sa Valéria. „Určite až potom ako z tohto strašidla vedľa mňa urobím poriadnu babu. Nebudem sa predsa za teba hanbiť. Skočíme nakupovať a v piatok spustíme akciu "BARMAN“ „Akcia BATMAN?“ Povedala Valéria a pozrela sa na Lukréciu „No a? Vedela som, že povieš áno.“ Valéria nestihla zareagovať a Lukrécia už bola dávno preč. Po tomto rozhovore sa už nedokázala viac sústrediť...
Príbeh bude čoskoro pokračovať:)! Teším sa na Vaše reakcie a ako hovorieva môj kamarát/ spisovateľ hlavne veľa úsmevu :)!
Kristína
