„Konflikt-(ne)konflikt"
Dnes budem žiaľ čerpať z vlastnej skúsenosti ale aspoň si budete veci vedieť bližšie predstaviť. Vo vzťahoch či už na pracovisku alebo v škole som v tomto ohľade veľmi zásadová. Ľudí si pripúšťam pod kožu len po určitú hranicu z dôvodu, že mám veľmi zlé skúsenosti. Na základe tohto faktu nemiešam teda školské/pracovné veci spolu a snažím sa ich oddeľovať. Iste mám v kolektíve aj ľudí čo sú mi srdcu bližší ale stačí mi fakt, že vieme navzájom o svojich sympatiách. Potom je tu druhá stránka kolektívu a to kolegovia/spolužiaci vo vzťahu na báze pracovnej. S nimi neriešim nič iné len zadané povinnosti a súkromie je pre mňa zásadne TABU. Prsne v tomto som bola ešte pár dní dozadu, že sa v kolektíve nájde skupina môjmu srdcu blízka a potom je tu tá druhá tzv. kolego-skupina. V našom kolektíve sa vzťahy začali upravovať čo ma veľmi potešilo a tak ma ani nenaplo, že sa to možno nepáči každému. Mala som pocit, že v tomto vzťahu bolo všetko v poriadku a nebrala som tohto človeka ako blízkeho priateľa. Brala som ho ako priateľa/kolegu. Predsa len si myslím, že ak sa niekto má stať vašim priateľom musíte ho poznať dlhšiu dobu, vedieť sa mu otvoriť a mať s ním spoločnú viac ako jednu vec. Zrejme sa na mňa ten človek naviazal viac ako sa mal a možno mu „nevoňalo" to, že on chce byť mimo kolektívu a ja chcem byť fér ku každému a tak som mu v jeho samote ktorú si aj sám zvolil nerobila stále partnera.
„Hovorte otvorene a bez prostredníka."
Presne toto tvrdil psychológ vo svojich vyjadreniach. Konflikt by sa mal riešiť niekde v zavretej miestnosti kde bude jasné, že tam sedí len kto má. Nemá zmysel do konfliktu zaťahovať celú kanceláriu/šéfa či kolegyňu. Tento prístup aj podľa názoru odborníka je totižto viac na škodu ako na úžitok a v konečnom dôsledku utrpia obe strany. Ak si však všetky nedorozumenia vydiskutujete a mihne sa tam aj nejaká tá úprimnosť všetko sa úrovná rýchlejšie ako sa zdá. Však načo do problému zaťahovať kolegyňu Janku, ktorá sedí o dva poschodia vyššie a ani nepozná čo je vašim „jablkom sváru?" Psychológ tvrdí, že ak sa jedinec rozhodne riešiť spor prizvaním niekoho iného sám má z niečoho strach, nevie hovoriť otvorene či dokonca má problém vyjadriť o čo mu ide.
„Neverte šumom ale overujte!"
Presne toto je princíp každého konfliktu. Spomínate si na hru telefón? Jej princíp bol v tom, že hráč na začiatku si zvolil slovo ktoré pošepkal druhému a tak šlo až na koniec radu. Ten kto bol posledný mal povedať čo počul a v 99,99-tich percentách išlo o poriadnu skomoleninu:)! A presne takto vznikajú konflikty. Všetko sa rieši na báze tá povedala toto a tá hento. Preto si myslím, že otvorene komunikovať by nebolo na škodu. Je pravda, že to človeka stojí oveľa viac energie ako keď do konfliktu „zatiahne" ďalších päť ľudí ale výsledok bude oveľa lepší.
Preto chcem každému povedať, že nech už máte akékoľvek pocity je lepšie riešiť ich hneď, úprimne a HLAVNE medzi štyrmi očami. O tomto hovorí aj veľmi trefná skupina na FACEBOOKU: „Chváľ priateľa verejne a karhaj ho medzi štyrmi očami.
