Musím sa priznať, že niekedy mám problém vybrať si aj jedlo v reštaurácií. Moje pocity sa so mnou občas hrajú jedna radosť a tak ma celkom potešilo, že som si od istého obdobia v mojom živote začala uvedomovať intuíciu. Spisovateľ Paulo Coelho hovorí, že: „Intuícia by sa nemala stať našim nepriateľom práve opačne mali by sme s ňou mať dobré vzťahy..." Mne nezostáva nič iné len povedať, že s ním súhlasím. Vo veľa situáciách sa mi totiž ukázalo, že moja intuícia je veľmi silná. Ak do mňa táto „slečna" až príliš dobiedza tak ju pekne počúvam a nechám ju nech si ma vedie po svojej cestičke.
Občas moju vlastnú intuíciu považujem za zlú. Prečo? Mám „nos na ľudí" viem odhadnúť zámer kohokoľvek. Intuícia mi dokonca dokáže našepkať vo veľmi krátkom časovom intervale. Väčšinou mi stačí aby som s človekom strávila pár hodín a po dlhšom čase sa ukáže, že to neboli len bezvýznamné predsudky ale skutočná realita. Na druhej, strane vďaka tejto vlastnosti sa však môžete cítiť silnejším. Vieme tak ľahko rozlíšiť úprimnosť a pretvárku. Hlavne z tohto dôvodu vnímam intuíciu ako veľmi veľké plus. Naučiť sa ju počúvať nám síce istú dobu potrvalo ale prinieslo nám úžitok.
Intuícia však nie je len pocitom ale nachádza sa všade naokolo. Niekedy dokonca máte pocit, že sa jej môžete dotknúť. A svojím spôsobom je to aj pravda. Čo sa môže udiať alebo čo sa deje v hlave toho druhého napr. počas hádky nám prezradí intuícia ak lepšie otvoríme oči. Reč tela = akékoľvek gesto vášho oponenta vám prezradí veľmi veľa.
Našepkáva nám nie len to čo sa deje práve teraz ale rovnako veci ktoré sa udiali v minulosti. Na základne nejakej odohratej situácie môžete intuitívne očakávať čo bude nasledovať.
Zo srdca teda každému želám nech mu intuícia našepká to správne aby ho usmernila tam kde by naozaj mal ísť. Niekedy je totiž ťažké rozhodnúť sa bez pomoci. A pokiaľ nám niečo hrozí potrebujeme radar aby sme sa vedeli pripraviť...
