Musím sa priznať, že ja klamať veľmi neviem. Ale ako sa hovorí každá minca má dve strany a aj napriek tomu, že sa to dá považovať za dobrú vlastnosť má to aj svoje mínus. Sú totiž chvíle keď na pódium nastúpi „milosrdná lož." Vtedy sa mi veľmi ťažko klame aj keď viem, že to v tom momente veľmi potrebujem.
Dlho lovím v pamäti aby som si spomenula na to kedy som vlastne milosrdnú lož použila ja?
Spomenula som si na jednu možno banálnu ale aj napriek tomu zaujímavú situáciu v ktorej som použila milosrdnú lož. Nechcela som ublížiť ani jednej ani druhej strane pretože oboch ľudí som si vážila. Moja najlepšia priateľka chcela ísť do mesta bežné dievčenské veci: Nakupovanie, reči o kozmetike a smiech. Túto tortúru som ochotná podstúpiť len s ňou lebo pri mne stojí v každej ťažkej chvíli. Na druhej strane stála moja mama žena ktorá mi dala život, domov a odovzdáva mi svoje skúsenosti ktoré sú na nezaplatenie. Požiadala ma o to aby som jej robila spoločnosť síce presne v ten deň kedy som mala ísť na „dámsku kávičku" ale uprednostnila som ju lebo som vedela, že ma potrebovala v tej chvíli viac. A tak som použila svoju „milosrdnú" lož ja.
Iné milosrdné lži sú aj celkom vtipné a niekedy som šťastná, že sa netýkajú mňa. Priateľka mi hovorí: „Svokra mi kúpila obrus. Vlastne ešte nie je moja svokra keďže som s jej synom zasnúbená a žijeme spolu v jednom byte a viem, že na svadbu nebudeme mať v najbližšej dobe peniaze. Ten obrus je prosto gýč. Ale aj napriek tomu, že ho doslova nenávidím vždy keď príde na návštevu obrus prestriem na stôl lebo viem, že ju to poteší a po jej odchode ho dám zas preč.
A takto si klameme aby sme tomu druhému neublížili a ak je to práve takáto lož treba jej dať zelenú. Ale nezabudnite, že lož ktorá raní sa vám vráti a do vrecka si zoberie aj úroky. Jeden výrok na záver.
Lož je veľmi smutná náhrada za pravdu, je však jediná, ktorú sa dodnes podarilo nájsť.
(ELBERT HUBBARD)
...Veľa úsmevu praje Kristen...
