Dnes sa totiž ľudia nevedia ospravedlniť. Ak do Vás niekto omylom vrazí odpoveď je nič alebo: „Sorry.“ Zo slovníka sa vytratilo prosté prepáčte. Už neovládame základné prvky bontónu asi ťažko môže človek očakávať, že niekto z nášho okolia má tak vzácnu vlastnosť ako je empatia. Veľmi dlho som mala pocit, že ľudia sa delia nasledovne: Príliš empatický čo svoje emócie dávajú najavo a ďalšia skupina ktorá svoje emócie a pocity necháva vo svojom vnútri.
Nevedela som, že dnešná doba si na raňajky dala toleranciu, na obed zdvorilosť a na večeru nenásytne zožrala empatiu tak podstatnú vlastnosť, ktorá nadväzuje na všetky predchádzajúce. Prečo si dnešná doba zobrala takúto daň? Naozaj sa nedočkáme toho, že sa dokáže niekto vžiť do našej kože? Nedokáže prejaviť aspoň kúsok citu? Empatia a emócie celkovo sa na „pultoch“ nášho života stali „nedostatkovým tovarom.“ Zrejme je z mojej strany zbytočné očakávať, že človek neprejavujúci emócie v žiadnej situácií bude mať vlastnosť empatie.
Čo ak od toho bez empatie závisí Vaša budúcnosť? Snažíte sa hľadať kompromis, hovoríte o veciach ktoré sú hlboko z Vášho vnútra a stále nič. Je to ako keď kričíte do jaskyne očakávate ozvenu ale po chvíľke počujete len TICHO. Ľudia si neuvedomujú, že len kúsok empatie môže tej druhej strane spôsobiť obrovskú úľavu na duši. Tak prečo nezabudnúť na sebeckosť? Tento článok je odkazom pre každého kto často hľadí len na seba a zabúda na svoje okolie. Otvoriť oči niekedy neuškodí. Niekedy je totiž veľmi ťažké cítiť sa pohodlne vo vlastnej koži.
Dokonalý vzorec na život neexistuje. Každá osoba si myslí, že práve jej vzorec je správny. Ale čo tak prispieť k úprave aj vzorca niekoho iného? Dávam teda každému z Vás možnosť „odhryznúť si z koláča empatie“ pohladí Vám to dušu. Hľadieť iba na seba je až príliš sebecké. Obliecť si empatiu je oslobodzujúce.
P.S Za inšpiráciu ďakujem Vladkovi
Kristína alias Kristen
