Poznala som v živote veľa pózerov. Ak ide o „pózovanie" neexistuje stred. Buď ostanete celému svetu na smiech, alebo vám to ľudia žerú. V prvom prípade vám to síce môže byť spočiatku nepríjemné ale ak sa toho čo predstierate zbavíte po čase na vašu „pózu" ľudia zabudnú. V druhom prípade zrejme máte svoj „fanklub" a tento druh predstierania vám zjavne vyhovuje. Na tanieri sa však núka otázka: „Ako dlho to bude trvať?" Všetko má totiž svoj koniec. Žiaľ pre väčšinou to dopadne zle. Ak sa jedná o pozérstvo pre človeka čo ho praktizuje je ako droga.
Spomínam si na jednu známu ktorá si stále držala „pózu" slušnej a nekonfliktnej ale... Jedného krásneho dňa to prasklo. V kolektíve sa snažila byť nestranná a tak sa jej sem-tam do uší dostalo nejaké to tajomstvo. A naša pozérka miesto držania jazyka za zubami krákala ako vrana. Krákala toľko, že si s ňou už dnes „nezakráka" nikto. Však prečo by aj? Ak o vás niekto za chrbtom hovorí tie najhoršie veci a neskôr sa vám pozrie do očí a tvári sa, že sa nič nedeje inak dopadnúť ani nemohol. Všetci sa tejto pozérke otočili chrbtom a teraz jej už nepomôže ani prosenie a ani horké slzy. V tomto prípade platí: „Topiaci sa aj slamky chytá."
Pózrstvo sa však dá zahnať až do maximálneho extrému. Rovno vám uvediem ďalší príklad. Nesie sa v znamení: „Mať všetko ale zároveň nemať nič. " Predstavte si najkrajšie oblečenie podľa vášho vkusu, kozmetiku od výmyslu sveta či dobré knihy. Nie je to pekná predstava? Ale čo ak napriek tomu, že mám toto všetko na tieto veci nemám financie? Doma ma obsluhujú ľudia starší ako ja a pritom by som im mala pomáhať ja? Mala by som byť finančne nezávislá ale nezarábam? Aj tento prípad poznám. Póza spočíva v životnom štýle. V extréme, že môžeme mať všetko ale nemáme vlastne nič. V tom, že zrieknuť sa toho na čo si zvyknem a zmeniť povahu sa nedá mávnutím čarovného prútika. Viete si predstaviť, že máte toto všetko ale zo sveta máte strach a tak si neviete ísť kúpiť do obchodu ani mlieko? Nemáte predstavu o hodnote peňazí lebo vám všetko kúpia rodičia? Ísť na ulicu nenalíčená? Určite nie! Aj táto smiešna záležitosť patrí k póze predchádzajúcich riadkov. Možno sa vám zdá, že tá osoba má predsa len všetko. Ale vidíte niekde slovo láska či priateľstvo? Nie. Pretože ak sa uzavriete vo vlastnej „bubline" dostať sa z nej je oveľa ťažšie hlavne ak pretrváva dlhodobo. Myslím si však, že za pokus to stojí. Ale chce to veľmi silnú povahu...
Denne stretnete mnoho pozérov a ani si to neuvedomíte. Možno je to elegán pri bare čo vám kupuje drink. V skutočnosti uzavretá, tichá osoba čo si nevie nájsť spriaznenú dušu a tak sa večer mení na zvodcu a baliča. Možno ten človek žije od výplaty k výplate. Možno je to žena v elegantnom kostýme z drahej látky ktorá má veľa starostí. Je sama. Tak sa zoberie do obchodu nakúpi si drahé oblečenie a časom zistí, že jej je zbytočné. Je to len póza na zastretie skutočnej bolesti. Póz sú tisíce a nikdy nie je neskoro zbaviť sa ich...
...Pózujete iba pred objektívom nie v reálnom živote...
...Kristen...
