Keď sa dobrovoľne stanete „vlkom samotárom“ prepadnú Vás v jeden deň farebné chvíle a na ten ďalší sa všetko zdá, ako čierno-čierna tma. Musím sa priznať, že ma tieto pocity dosť zaskočili. Nestačí ak sa takto cítim raz do mesiaca len z dôvodu, že mi Boh udelil ženské pohlavie? Zrejme má Osud, Boh či Budha rád sarkazmus a tak nám denne pripravuje životné skúšky. Možno nechce aby sme sa nudili.
Moja teta mi povedala, že stačí len naše rozhodnutie a všetko sa môže zmeniť. Je len na nás či sa rozhodneme pre „svetlo“ alebo „tmu.“ Stačí naozaj tak málo aby nám bolo lepšie? Vie nám na všetky otázky ktoré si denne kladieme odpovedať naša duša? Stačí sa tešiť z maličkostí a zrazu si uvedomíme hodnotu vecí? Je pocit samoty naozaj len naše rozhodnutie?
Občas je samota pre človeka liekom aj keď si myslí, že je jeho prekliatím. Najgeniálnejšie myšlienky predsa vznikajú z ticha vo fáze keď sa rozhodneme, otvoriť dušu sebe samému. Každá životná skúška nás dokáže posunúť o krok vpred...
Pár dní dozadu mala jedna z mojich priateliek pomenujeme to „duševnú krízu.“ Práve počas toho ako som čítala jej myšlienky a snažila som sa do nej vžiť uvedomila som si, že stačí ak sa sama seba opýta a príde na to čo ju vlastne trápi. Uvedomila som si, že nech jej napíšem čokoľvek ba myslím si, že ani keby navštívila psychológa tak by jej nepomohol. K čomu by jej vlastne bol? Stačí ak položíme sami sebe pár otázok a zistíme, že nepotrebujeme ani lieky na spanie. Zvolíme si svetlo a všetko sa zrazu zdá farebnejšie. Úloha to nie je ľahká, ale za pokus to stojí. Nakoniec život je len jeden a treba ho prežiť naplno. Tak aká bude Vaša voľba?
...Venované mojej najlepšej priateľke Monike... Nech v Tvojom živote denne svieti SLNKO!
