Moja prirodzená reakcia bola vždy taká, že ak sa niekomu naozaj podarilo „niečo veľké“ poblahoželala som, usmiala som sa o dokonca som mala pocit spoločnej radosti. Napriek tomu, že som sa nejako nepodieľala na tom čo dotyčná osoba dosiahla zlepšilo to deň aj mne. Neskôr som však pochopila, že moja radosť z úspechu druhého je síce pekná ale...
Tak, tak to slovíčko sa znova „dostalo na scénu.“ Začalo sa to niekde na základnej škole. Spomienky na rátanie včielok, pochvál a jednotiek na vysvedčení. Samozrejme, že sa to v časoch detskej hravosti nedá pomenovať ako rivalita ale malo to jemné náznaky. Keď som druhýkrát vyhrala spevácku súťaž moja „konkurentka“ – (Používam úvodzovky lebo som ju ako konkurenciu nikdy nebrala) sa so mnou prestala rozprávať. Viete, že sa nerozpráva dodnes? A ja si kladiem otázku: „Prečo si ľudia vzájomne neprajú?“
„....Stačí sa chápať a keby bolo keby vieme pri sebe bližšie stáť...“ Zrazu mi prebleskla v hlave veta z textu Zuzany Smatanovej. Hovorí o tom, že sa stačí vzájomne porozumieť a všetko sa medzi ľuďmi zjednoduší. Niekde v hĺbke textu cítim aj to, že autorka naznačuje nie len, že ak si niečo želáme možno sa nám to splní ale aj to, že si stačí navzájom želať dobré a okolo nás to bude nielen pestrofarebnejšie ale aj my sa staneme lepším človekom. Preto je pre mňa úspech iného radosť.
Povedala som si, že aj naďalej budem zdieľať radosť/úspech spolu so svojim okolím. Možno sa to v tomto svete už „nenosí“ ale ja svoju tvár určite nebudem meniť. Život je vlastne mozaika úspechu. Sú to radosti moje ale aj tie niekoho z môjho sveta. Budem ich teda tolerovať a zdieľať. Čo je pre mňa úspech?
- Zdravie
- Rodina a priatelia
- To, že som sa mohla venovať spevu a dať do toho maximum
- Akékoľvek ohodnotenie (pozitívne/negatívne)
- Úspech v škole
- To, že píšem tu, píšem rada a písať budem.
Robte veci ktoré sú Vám príjemné. Okolie sa možno bude mračiť ale to, že na perách máte úsmev je oveľa viac než čokoľvek iné. V mojej mozaike úspechu nie sú len vyššie pomenované veci. Sú to len záležitosti ktoré môžem napísať. Tie ktoré sú na vrchole môjho rebríčka sú v mojom srdci. Úspech iného určite pre mňa neznamená pomyslené „Fúúúj...“
P.S. Prajem v nasledujúcich dňoch radosť, úsmev a pohodu. Ja budem niekde v prírode a po víkende budem znovu a znovu písať. Lebo písanie mi robí radosť a nachádza sa v mojej mozaike :). Možno sa aj Vám bude páčiť táto zaujímavá speváčka odporúčam pieseň od Clare Maguire - Ain't Nobody.
Kristína...
