Prvý typ: VOBEC!
Ten pohľad už určite schytal nejeden stopár. Pokrivená grimasa, stisnuté pery a jemné pokrútenie hlavou do strán v štýle akože: tak ty do môjho auta určite nesadneš! Pozrie na teba spoza skla prázdneho 5-miestneho combi ako na najväčší odpad spoločnosti, aj keď ním pravdepodobne nie si a možno tak ani nevyzeráš. Pravdepodobne ťa aj v duchu odsúdi, ty sa zasmeješ a čakáš ďalej.
Druhý typ: Mávač.
Už prichádza ďalšie auto, dokonca to vyzerá, že sa s tebou vodič snaží nadviazať kontakt. Prebodávaš ho pohľadom a s čo najpresvedčivejším úsmevom o tom, že nie si sériový vrah, by si mu tú ceduľu najradšej pritlačil o predné sklo. Týpek sa usmeje, zamáva, prípadne ti ukáže vztýčený palec alebo prostredník a veselo pokračuje v ceste bez zastavenia.
Tretí typ: Decko na zadnom sedadle.
Nejde síce o šoféra, no taktiež ti v ošiali hormónov pohlavného dozrievania s radosťou ukáže vztýčený prostredník z bezpečia zadného sedadla, ktoré s tebou rozhodne nebude zdieľať. Aj by si mu možno opätoval niečo iné, než len pobavený úsmev, no z vlastnej skúsenosti vieš, že puberta ho vytrestá sama a dostatočne.
Štvrtý typ: Serial killer van.
Uvedomuješ si, že stopovanie je o vzájomnej dôvere a tak, ako ty nevieš ku komu nasadáš, nevedia oni, kto nasadá ku nim. No keď ti zastaví špinavá dodávka bez okien v nákladnom priestore, do ktorého sa máš usadiť kým ťa ten starý a veľmi zle anglicky hovoriaci Maďar ochotne zvezie, tak trochu chceš poslať SMS na rozlúčku. Kdyby něco.
Piaty typ: Mlčanie jahniat.
Už si si zvykol na večné otázky šoférov ako: odkiaľ si, kam ideš, čo robíš, čo študuješ, ako sa má tvoja manka a prečo vlastne neštuduješ, no tomuto chudému fotrovi v okuliaroch moc do reči nie je. Sedíš vedľa neho a celé dve hodiny mlčíš. Aj on. Rádio nehrá. Niekoľkokrát sa pokúsiš o konverzáciu, no po jednoslovných odpovediach to vzdáš a hľadíš z okna, kým jediné, čo toto nádherné ticho hôr sem-tam preruší, je tvoj prázdny žalúdok.
Šiesty typ: Naj kamoš.
Vysmiaty kvôli tebe vyhádže odpadky z predného sedadla. Po ceste ťa vyspovedá, nakŕmi, vymení si s tebou kontakt, porozpráva ti svoj životný príbeh, zabáva sa s tebou, odfotí sa s tebou a ešte si aj spraví obchádzku 100 km, len aby si sa dostal do cieľa. Už po piatich minútach v jeho aute v ktorom peckuje tú najlepšiu hudbu čo zbožňuješ, sa cítiš, akoby ste sa poznali večne. Už ho nikdy neuvidíš.
Siedmy typ: Bludička.
Napriek GPS navigácii, mape a tvojim skromným odporúčaniam idete už tretíkrát tou istou trasou, pretože krúžite. Z nejakého neuchopiteľného dôvodu nedokáže pochopiť dočasné značenie kvôli prestavbe, a tak pôvodne polhodinová cesta trvá hodinu a pol. Nakoniec ťa aj tak vysadí úplne zle, no už ti to je jedno, pretože ešte chvíľu a násilne prevezmeš riadenie.
Ôsmi typ: Za koľko?
Po troch hodinách pri tebe konečne zastaví auto. Tvoja radosť však okamžite zmizne v momente, ako sa ťa vodič spýta: how much? Trochu sa cítiš ako prostitútka, no so zvyškami nádeje mu začneš vysvetľovať celý koncept stopovania a presviedčať ho, že nemáš peniaze, aj keď máš. Nerozumie ti, no keď mu povieš, že si zo Slovenska, zoberie ťa. Alebo ti vysvetlí, koľko ho stojí benzín a urazene pokračuje v ceste, aj keď si odmietol jeho exkluzívnu 50 % zľavu.
Deviaty typ: Panikár.
Ponáhľa sa s manželkou na stretnutie, ktoré začína o 15 minút, no napriek tomu ti zastaví a začne kvôli tebe 10 minút upratovať batožinový priestor. Je v strese, manželka si trhá vlasy, no už sedíte v aute a rútite sa pravdepodobne prekročenou rýchlosťou po diaľnici. Nakoniec si uvedomí, že predsa len nestíha, a len tak mimochodom ťa nemá kde vyhodiť, tak zastaví v odstavnom SOS pruhu, kde ti nasledujúcich pár hodín pôjde o život.
Desiaty typ: Deduško.
Kamionisti ti rôznymi gestami naznačujú tvoju hlúposť a ty sa im snažíš rôznymi gestami zreprodukovať niečo ako: vysadili ma tu, čo mám robiť, čurák! Netrúb furt, už nepočujem na pravé ucho. V tom ťa ako zázrak z neba z tohto pekla vyslobodí deduško v malom Priuse. Si mu vďačný, pravdepodobne už dobre nevidí a nepočuje, ide pomaly a premávku rešpektuje tak trochu po svojom. Nadšene ti začne na plné pecky púšťať reprodukcie stredovekých kláštorných chorálov a keď zistí, že si takmer-z-Poľska, vypočuješ si aj asi trojhodinovú verziu spievaných poľských Otčenášov. Keď sa už rozhoduješ medzi obesením na opasku a výskokom z auta, auto zastaví a tvoje dobrodružstvo pokračuje ďalej..
