Od Marakešu nižšie nepremávajú vlaky, preto ten autobus. Cestovať sa dá klimatizovanými mašinami spoločnosti CTM alebo Supratours a neklimatizovanými, omnoho zábavnejšími, marockými. Alternatívou klimatizácie sú otvorené dvere počas jazdy. Pred každou cestou sa v uličke medzi sedadlami tlačia predavači so všemožným tovarom, jeden to dokonca vyhrotil na desaťminútovú prednášku podobnú teleshopingu. Cesty sú také aké sú, obzvlášť pri prejazde cez hory sa v uličke vystrieda niekoľko cestujúcich s igelitovými sáčkami. No výhľad je krásny.
Saša je Slovinec žijúci v Prahe, s ktorým sme mali spoločnú cestu k pobrežiu. Zaujímavé, ako veľmi si dokáže jeden Slovinec obľúbiť české ,,ty vole“. A prosím, nenoste si sem 23.7 kg kufor na kolieskach. Mesto v minulosti postihlo ohromné zemetrasenie, no Maročania prejavili podobnú duchaprítomnosť, ako Slováci po kalamite v Tatrách – kde sa dalo, tam postavili hotel, golfové ihrisko a nejaké tie kluby. Ideálne pre pokrčené telá pamätníkov časov minulých. Za návštevu naopak stojí tzv. ,,Paradise Valley“, čo je nádherné údolie s tyrkysovou riekou uprostred hôr. Dojem kazia iba sem-tam popísané skaly a sem-tam odpadky. Surfisti si vraj tiež prídu na svoje.
Stretol som tam Oussámu, ktorý veril na džinov žijúcich v umývadle a Fátimu, ktorá verila, že Oussáma je kvôli tomu idiot. Obaja neskutočne milí a nápomocní študenti. Čo však okrem Fátiminých očí naozaj nešlo ignorovať, boli tlupy malých a špinavých detí v uliciach. Opustené pobehovali v noci medzi turistami a žobrali o peniaze a jedlo, prípadne niekoho kopli do zadku. Smutný kontrast medzi nimi a pupkatými šťastlivcami je, bohužiaľ, vidieť asi všade, a to nielen v Maroku a rozvojových krajinách.
Stojíme vnútri autobusovej stanice a zháňame nejaký ten magický voz do Essaouira, keď v tom sem vtrhne hlučný dav. Už som takmer kričal ,,Alláhu akbar!“, no včas som si uvedomil, že po mne nejdú. Už ho totiž dostali. Niekde uprostred rozzúrených týpkov s palicami vliekli dvaja policajti zakrvaveného a zbitého chlapíka. Naokolo behala hysterická žena. Podarilo sa nám zistiť, že išlo o marockého vreckového zlodeja, ktorý okradol marockú ženu. Tá si to včas všimla, spravila poplach a v tom ho začali všetci trestať päsťami, palicami a kopancami, až kým neprišla polícia.
Essaouira je naozaj krásne a historické mesto s útesmi, hradbami, trhmi a výbornými rybami. Mimochodom, fanúšikovia Game of Thrones, presne tu natáčali tú scénu, keď sa Daenerys prvýkrát stretla s Unsullied. My sme tu stretli snáď prvých dvoch nábožensky a politicky orientovaných domácich, ktorí sa s nami otvorene rozprávali o svojich názoroch. V skratke: politici a vodcovia sú svine, Islamský štát smrdí, všetci sme si rovní, tolerancia je budúcnosť a mali by sme držať spolu. Odkaz všetkým, čo stále veria, že nám všetci moslimovia chcú odrezať naše bledé hlavy. Stretol som viacerých ľudí, čo majú krajšie názory než väčšina našich krčmových hrdinov. Just saying.
Ďalším cieľom mojej cesty je Ouarzazate a Tagounite, kde plánujem stráviť posledné dni mojej trojtýždňovej cesty na farme (takmer) uprostred ničoho. Ale o tom až příště, přátelé.
Kultúrna vložka na záver: Takto sa pripravuje tradičný marocký čaj.
