A nejde o kvalitné vybavenie a očividný dostatok financií v zdravotníctve s kvalitným a fungujúcim systémom zdravotného poistenia, ale o také maličkosti ako úsmev, priateľský prístup, ľudské správanie.
Najprv v stručnosti opíšem ako to je so zdravotným poistením vo Švajčiarsku, tento odsek môžeš pokojne preskočiť a vynechať.
Zdravotnú poisťovňu si hradíte sami. Suma poistného sa líši podľa veku, kantónu a samotnej poisťovne. Tých je na výber požehnane a môžete si sami vybrať tú, ktorá vám najviac vyhovuje. Výška mesačného poistného sa určuje takisto podľa ,,frančízy“, ktorú si zvolíte. Napríklad ak chodíte k lekárovi menej často, vyberiete si najvyššiu ,,frančízu“ 2 500,- CHF – to znamená, že do tejto sumy si ročne hradíte všetko samy. Tým pádom platíte mesačne menej, približne okolo tých 150 – 180 CHF (znovu pripomínam, že záleží od kantónu), ale účet od lekára, ktorý sa za bežné vyšetrenie a nejaké tie antibiotiká pohybuje okolo 100 – 200 CHF, si zaplatíte sami. Čo sa vám stále oplatí pokiaľ lekára navštívite iba raz ročne s malichernosťou. Pri dlhodobom pobyte by som odporúčal už vyššie pokrytie primerane k svojmu zdraviu, pretože človek naozaj nevie čo ho stretne. Povedzme, že si budete platiť mesačne 300 CHF a pri dlhších alebo ťažších zdravotných problémoch nemusíte platiť vysoké účty za rôzne zložité a drahé vyšetrenia.
No a ako tu teda vyzerá taká bežná návšteva u lekára? V mojom prípade sa vyskytli na začiatku trochu problémy vôbec nejakého zohnať, bol som zvyknutý celý život chodiť k našej lekárke na sídlisku (užitočnej hlavne v časoch písomiek a skúšania v škole), posedieť si v čakárni, vybrať lieky za 10 – 15 € a prísť prípadne o týždeň na kontrolu alebo odber krvi na dáke tie testy.
Jediný lekár, ktorého som tu z odporúčania poznal bol Čech, ktorý mal však práve dvojtýždennú dovolenku a ja som doktora potreboval v ten deň, pretože som sa už ulial z práce (a nemal hlas.. celkom potrebný). Tak som si googlil ambulancie, vyvolával, pýtal sa, či majú voľný termín a či ma zoberú.. V tej tretej ma odporučili na nemocnicu v Zurichu tak som sa nasral, že idem priamo tam na oddelenie. Na informáciach ma poslali na urgentný príjem (?), tam mi milá pani doktorka vysvetlila, že nie som vážny prípad a nemôžu ma prijať (čo mi bolo so zapáleným hrdlom jasné) a poslala ma do zdravotného centra na stanici.
A tu sa už začína tá bežná skúsenosť s lekármi, ktorú zažijete ak o tomto centre viete a nemáte dohodnutý termín s lekárom. Po vstupe do čakárne mi milá paní na recepcii vysvetlila, ako to funguje, nasnímala si moju kartu poistenca (vo forme platobnej karty s čipom a takým tým čiernym pásom vzadu), dala mi podpísať papier na ktorom som bonzoval kto je môj zamestnávateľ a poradové číslo. 49. Pozriem na poradovník – 33. Po opýtaní, ako dlho to asi potrvá mi dala webovú adresu na ktorej si môžem kontrolovať poradie. Tak som si dal zdravotnú prechádzku, ktorú som zakončil na wifine v mekáči.
Prišiel som o 9 čísiel skôr a čakal. Toto sa vám tiež asi nestane, ale ja som mal to šťastie že poradovník zablikal, vypol sa a keď sa znovu po pár minútach zapol svietilo na ňom číslo 52 namiesto predošlých 47. Čakal som chvíľu, či si ma príde vyzdvihnúť lekár – tí chodili do čakárne a podľa mena vyvolávali svojich nasledujúcich pacientov, ktorí im boli priradení. Keď neprichádzal, išiel som to oznámiť (tentoraz mladej kočke) na recepcii. Tá sa mi ospravedlnila a oznámila mi, že som ďalší na rade.
Po dvoch minútach prišiel môj lekár, ktorý mi okrem ruky a privítania ponúkol aj štyri jazyky na komunikáciu. Po zvolení nemčiny som mu v malej ambulancii vysvetlil môj problém. Následne mi spravil výter z hrdla a sestrička vo vedľajšej miestnosti zobrala krv. Po necelej polhodine mi na základe výsledkov testov určil diagnózu a terapiu, zaželal skoré uzdravenie, podal ruku a ďalší, prosím.
V lekárni mi na moju kartičku poistenca vysmiaty lekárnik vydal lieky na predpis a vysvetlil všetko potrebné. Zaplatím ich spolu s účtom, ktorý mi príde bohviekedy a ktorého sa trochu obávam, ale to len ten môj slovenský zvyk mať všetko zadarmo a potom sa sťažovať na pani doktorku, ktorá mi dva týždne tlačila antibiotiká, kým konečne prišli výsledky testov svedčiace o tom, čo mi je a že som ich vlastne bral tak trochu zbytočne – kým prišla tá správna týždenná liečba so správnymi liekmi.
Tí, ktorí máte pocit že sa chvastám alebo zhadzujem slovenské zdravotníctvo, ste vítaní so svojimi mentálno masturbačnými výtokmi v komentároch. Ostatným povedané, slovenské zdravotníctvo sa občas zhadzuje aj samo a každý s ním máme svoju skúsenosť, či už dobrú alebo zlú. Toto je len obraz toho, ako by to mohlo (a verím, že jedného dňa aj bude) vyzerať, keď sa prestaneme správať ako stádo a začneme byť trochu aktívnejší. Keď bude mať zdravotníctvo na Slovensku dostatok peňazí, dostatok kvalifikovaných, nezakomplexovaných a patrične ohodnotených lekárov a hlavne sestričiek.. a toho ostatného. A nech už sme v akejkoľvek práci, či lekár alebo predavač lístkov na hlavnej stanici, stále k tej práci a komunikácii patrí aspoň ten úsmev. A pokiaľ ste nespokojní, choďte niekam, kde budete užitočnejší.
