Keď som pred dvoma rokmi pristál s chabou znalosťou nemčiny, smiešnou rezervou frankov a veľkými snami na gauči u sestry vo Švajčiarsku, hľadal som akúkoľvek pracovnú príležitosť na môj štart v tejto krajine. Prvou z nich bol trojtýždenný pobyt na bio farme, kam nám posledný týždeň pri zbere cvikly chodil pomáhať Eunuch (naozaj sa tak vraj volá, iba že by som ho aj na piaty krát zle porozumel :) Mladý chalan, černoch, v mojom veku.
Ak ste náhodou ešte niekto v živote nezbierali cviklu, celé to prebiehalo tak, že sme prvých pár dní stáli pri páse na traktore, snažili sa nespadnúť a odtrhávali pritom zelené časti. Ďalších niekoľko nekonečných dní sme stáli pri ďalšom páse, odrezávali konce a triedili cviklu podľa veľkosti. Viete si predstaviť tú zábavu, nuž sme si s Eunuchom trochu pokecali.
Eunuch, začnime ho radšej volať Eňo, odišiel z Eritrey do Švajčiarska zhruba rok pred touto cviklovou šialenosťou. Vo Švajčiarsku mal už vtedy staršieho brata, tak u neho a jeho frajerky zatiaľ býval. Brat pracuje ako opatrovateľ v domove dôchodcov alebo niečo také, v každom prípade klobúk dole, pretože na podobné pozície si Švajčiari podľa mňa celkom potrpia a nemôže ich robiť len tak hocikto bez patričných znalostí a schopností. Ja som si v tom čase musel vystačiť s orezávaním cvikly, nie že by som mu závidel.
Eňo si robil certifikát z nemeckého jazyka, niečo okolo B1 úrovne. Nespomínam si, či to bola jedna z podmienok získania povolenia na pobyt v krajine alebo to robil z vlastnej iniciatívy kvôli hľadaniu si práce, no čo sa týka angličtiny, bol na tom dosť dobre. Doteraz sa trochu hanbím za to, ako som od prekvapenia skoro spadol do toho cviklového pekla podo mnou, keď na mňa spustil plynulo anglicky. Nie že by ľudia z tajomných afrických krajín nemohli ovládať cudziu reč, ale rozumiete mi, čo ja Slovák viem o cudzincoch.
Vtedy, dva roky dozadu, premrznutý na kosť a s obrovskou nenávisťou voči koreňovej zelenine, som sa prvýkrát dopočul o nejakej Eritrei. Rozprával mi o vojne s Etiópiou, ako sa chcú neustále tĺcť o ten kúsok mora či čoho, ako je ich režim skorumpovaný a politici, no.. takí istí ako u nás. Sám má pritom kamošov z Etiópie. Občas si privyrobí na brigáde, čas trávi štúdiom, s priateľkou a kamarátmi. Ako väčšina z nás. (Nerátam tých, čo zrovna pred sobotňajším pivom a borovičkou trávia čas medzinárodnou prezentáciou Slovenska a útokmi na cyklistické závody.)
A tak sme si tam stáli pri tej cvikle, dvaja cudzinci u svojich starších súrodencov (s tým, že ja som sa aspoň mohol kedykoľvek vrátiť domov, na Slovensko), rozprávali a smiali sa.
