Slovensko a EÚ riešia finančnú krízu – každý po svojom

Aby sme boli spravodlivý a presný, prvú ucelenejšiu koncepciu ďalšieho postupu EÚ predstavila európska komisia už na sklonku októbra, avšak jednalo sa o relatívne obecný dokument, ktorý veľa konkrétnych riešení neposkytol. [1] Oveľa zaujímavejší je dokument, ktorý európska komisia zverejnila minulý týždeň v stredu. [2] Hlavné opatrenie spočíva v návrhu vpumpovať 200 miliárd euro (čo predstavuje zhruba 1,5% HDP EÚ) do európskej ekonomiky, tak aby sa zabránilo tým najhorším prejavom krízy. Ide predovšetkým o zlepšenie likvidity bánk a obnovenie normálneho fungovania bankového sektora. Zaujímavý je pri tom fakt, že drvivú väčšinu týchto prostriedkov – až 170 miliárd euro – by mali poskytnúť členské štáty. Hlavným prínosom komisie by mala byť predovšetkým “koordinácia” opatrení, ktoré vlády členských štátov majú presadzovať na národnej úrovni.   Viacero členských krajín európsku komisiu za tento prístup k riešeniu problému už kritizovalo a je otázne, v akom rozsahu členské štáty návrh v utorok na zasadaní Rady schvália.. Niektorí dokonca komisiu obvinili z toho, že si “privlastňuje” riešenia, ktoré niektoré členské krajiny už dávnejšie uplatňujú.    

Rozmýšľam, či z jednou z krajín, ktorú komisia “kopíruje” nebude náhodou aj Slovensko. Časovo by všetko sedelo. Vláda SR súbor opatrení na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy prijala už 6 novembra. [3] Výborne. V pondelok minulý týždeň sa vládna koalícia dohodla na zvýšení deficitu rozpočtu z pôvodných 1,7% HDP na 2,08% HDP. Chvályhodné. V dobách finančnej krízy treba byť flexibilný, mať k dispozícii cash na intervencie v bankovom sektore a byť pripravený na všetko. Proste byť taký “bankový pionier”.  Európska banka pre rekonštrukciu a rozvoj (EBRD) má napríklad vážnu obavu z toho, že materské banky v západnej Európe prestanú poskytovať peniaze na úvery svojim sesterským spoločnostiam v strednej a východnej Európe. V našom prípade sa jedná predovšetkým o Erste a Raiffeisen.  

Pri bližšom pohľade na opatrenia vlády Róberta Fica musí však každému byť jasné, že tu zrejme európska komisia nápady SR vlády nijakým spôsobom ”nevykrádala”. Naopak, delegácia komisie na Slovensku by mala zabezpečiť rozšírenie dokumentu v Bruseli tak, aby ”opatrenia vlády” mohli slúžiť ako odstrašujúci príklad ako krízu neriešiť…   Pozrime sa najprv na podobnosti, ktoré medzi oboma dokumentmi predsa len existujú. V oblasti rozpočtovej politiky komisia navrhuje zvýšiť verejné prostriedky zamerané na pomoc domácnostiam postihnutých finančnou krízou. Niečo podobného navrhuje aj vláda vo svojom programe. Opatrenie č.7 zvažuje ”rozšírenie zamestnaneckej prémie tak aby došlo k výraznejšiemu zníženiu daňového zaťaženia pracujúcich s nízkymi príjmami”. Otázka je na akú dlhú dobu sa zamestnanecké prémie ”rozšíria” a ako sa takéto   ”rozšírenie” podpíše na systéme, ktorý stavia na rovnej dani. Ako absolútne absurdne ba dokonca ako vystrihnuté z Rudého práva sa javí opatrenie č. 15 navrhujúci zavedenie systému rekreačných poukážok ako ”komplexný a systémový” nástroj podpory domáceho cestovného ruchu. Ďakujem pekne ta takéto komplexné a systémové riešenie. Prečo rovno neobnoviť povinné členstvo v ROH?  

Poďme ďalej. Komisia navrhuje navýšiť kapitál Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). OK. Vláda v opatrení č. 4 kontruje so zvýšením základného imania banky o jednu miliardu a takisto navrhuje pripraviť čerpanie úverov z EIB. Super, prečo nie? Komisia sa ďalej domnieva, že je potreba podporiť podnikanie zrušením zbytočných administratívnych prekážok. Aj v tomto bode panuje úplná zhoda s Ficovým balíčkom. Trochu znepokojivo pôsobí opatrenie č. 16 na základe ktorého sa má zriadiť monitorovací výbor dopadov globálnej krízy na podnikateľov. Netreba dodávať, že dopady budú analyzovať predovšetkým úradníci a odborové organizácie…  

Vláda na viacerých miestach hovorí o nutnosti zlepšiť čerpanie európskych štrukturálnych fondov. Tu vláde komisia vychádza maximálne v ústrety. Jedným zo základných opatrení komisie je totiž zjednodušenie a urýchlenie vyplácania prostriedkov z európskych fondov. V tejto súvislosti by som len rád upozornil pána Fica a spol., že “zabezpečiť” čerpanie prostriedkov z Fondu prispôsobenia globalizácii, tak ako sa to navrhuje v opatrení č. 8 sa dosť dobre nedá. Na to, aby mohli byť prostriedky z tohto fondu použité, totiž musí dôjsť k zrušeniu minimálne 1000 pracovných miest na základe rozhodnutia niektorého z veľkých podnikov na Slovensku a zároveň k rozhodnutiu premiestniť výrobu podniku mimo územia EÚ. To dúfam premiér, napriek svojmu všeobecnému apetitítu diktovať súkromnému sektoru podmienky podnikania a výšku ziskov, nenariadite…  

V dvoch bodoch sa dokumenty rozchádzajú. Bohužiaľ ide o veľmi zásadné body a dve kľúčové oblasti. Za prvé, energetika. Komisia energetike venuje podstatnú časť svojho dokumentu. Medzi navrhnutými opatreniami figuruje napríklad návrh vytvorenia fondu 2020, ktorý by financoval projekty zamerané na energetickú inováciu, úspornosť, výskum o klimatických zmenách a zlepšenie infraštruktúry. Beriem. Komisia taktiež navrhuje zníženie DPH na tzv. ”zelené produkty a služby” .   Aj keď návrh dosť vágny, netreba ho a priori zavrhovať.  

Ficova vláda ide v podobných ideových šľapajach. Opatrenie č. 25 hovorí o zriadení programu na podporu energetickej efektívnosti. Dobre, podporujem. Avšak ostatné návrhy vládneho plánu sú už menej sympatické, ba pôsobia až hrozivo. Vláda sa totiž domnieva, že ”najúčinnejším nástrojom na elimináciu možných negatívnych dopadov globálnej krízy v oblasti energetiky je potrebné prijatie legislatívnych opatrení, ktoré by zabezpečili adekvátny vplyv štátu v energetických spoločnostiach” (opatrenie č. 20). Fico nemá dosť, pokračuje. Treba totiž ”významnou mierou vplývať na dodávateľov elektriny, plynu a tepla, aby svoje produkty ponúkali za primerané ceny” (opatrenie č. 21). Takisto treba ”preveriť oprávnenosť výšky poplatkov v prenosových a distribučných sústavách” (opatrenie č. 22). Pán premiér takéto opatrenia považuje za primeranú odpoveď na finančnú krízu, predovšetkým z toho dôvodu, že i Maďarsko i Poľsko odložilo, respektíve spomalilo proces liberalizácie trhu s energiami… Tomu hovorím argument. Treba vysvetľovať, že všeobecným trendom v EÚ je práve liberalizácia, že práve otvorenie energetického sektoru voľnej trhovej súťaži prispeje k nižším cenám energie pre domácnosť i podniky? Stačí si prečítať niektorý z nedávnych dokumentov európskej komisie... [4]  

Druhá oblasť v ktorej sa dokumenty nie príliš zhodujú je otázka daní, ako možného stimulačného prostriedku, pozitívne vplývajúceho na kúpnu silu a spotrebu domácností. Ako som už spomínal, komisia navrhuje zníženie spotrebnej dane pre niektoré, tzv. ”zelené produkty a služby”. Zníženie daní sa však nevzťahuje iba na túto kategóriu. Komisia úplne otvorene hovorí o tom, že zníženie daní a rôznych sociálnych poplatkov ako aj zníženie DPH môže vplývať pozitívne na opätovné naštartovanie ekonomiky. V tejto otázka je však pán premiér kategorický. Vláda je totiž ”pevne odhodlaná plniť svoje programové vyhlásenie najmä v oblasti sociálnej politiky a zároveň pokračovať vo fiškálnej konsolidácii. Z tohto dôvodu nebude v najbližšom čase priestor na znižovanie daňového zaťaženia, pretože to je nevyhnutne spojene s výpadkami príjmov rozpočtu”. Amen! Darmo sa hlavný ekonóm OECD Klaus Schmidt-Hebbel dušuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov ako môžu vlády pomôcť hospodárstvu, je práve cielené zníženie daní. [5] K znižovaniu DPH - ale pozor, k znižovaniu sociálnemu, selektívnemu, pre dobro ľudí - dôjde až v prípade priaznivého vývoja ekonomiky. [6]  

Som úprimne zvedavý, kedy k priaznivému rozvoju ekonomiky opäť dôjde. Ak by aj došlo, silno pochybujem že to bude práve vďaka vládnemu balíčku. Naopak, som presvedčený, že čím viac opatrení vládneho balíčku sa v priebehu nasledujúcich rokov nepodarí splniť, tým väčšiu šancu bude Slovensko mať na opätovný rozvoj ekonomiky. Lenže to by   po kríze musela byť iná vláda. Taká, ktorej hlavným inštinktom nebude strach a podozieravosť a ktorej politický slovník nebude pozostávať iba zo slov ako „regulácia“, „kontrola“ a „preverovanie“. Skôr taká, ktorá bude jednohlasne a úprimne stáť za pojmami ako „sloboda“ a „solidarita“. A taká, ktorá bude stavať na zdravej sebadôvere, individuálnej zodpovednosti a otvorenosti .   Jedna taká politická strana na Slovensku práve vzniká. Maximálnej jej držím palce! Už mám po krk tejto suchej stravy v podobe nezmyselných balíčkov a opatrení!
[1] From financial crisis to recovery: A European framework for action, COM(2008)706, 29.10.2008 http://ec.europa.eu/commission_barroso/president/pdf/COMM_20081029.pdf [2] A European Economic Recovery Plan, COM(2008)800, 26.11.2008
http://ec.europa.eu/commission_barroso/president/pdf/Comm_20081126.pdf [3] Uznesenie vlády SR č. 808 z 6. novembra 2008 k návrhu opatrení vlády SR na prekonanie dopadov globálnej finančnej krízy [4] Green Paper on A European Strategy for Sustainable, Competitive and Secure Energy, COM(2006)105, 8.3.2006 [5] OECD je pesimistickejšia než rezort financií. Aktuálne.sk, 26.11.2008 [6] Fico vylúčil, žeby vláda v čase krízy znížila dane, SME, 29.11.2008