Kandidátku onedlho napríklad predstaví nová, nádejne mladá a sympaticky liberálna Sloboda a Solidarita (SAS) pod vedením ekonomického experta a reformátora Richarda Sulíka. Strana momentálne buduje základy miestnej organizácie, veľmi novátorským a demokratickým spôsobom, dáva dokopy svoj ideový a volebný program a pripravuje sa na voľby do Europarlamentu a predovšetkým na tie budúcoročné do NR SR. Držím palce, aby tejto strane jej počiatočný elán a pozitívna energia vydržala.
Ďalšia strana, ktorá v niektorých vyvoláva nádej a v niektorých zhrozenie, je zoskupenie Libertas. Že ste o tejto strane ešte nepočuli? Onedlho určite budete. Libertas je totiž strana so zdanlivo veľmi jasnými cieľmi a veľmi nejasnými motívmi a financovaním. V nasledujúcich mesiacoch hodlá vo väčšine krajín EÚ založiť svoje „politické pobočky“ a z radov domácich politikov regrútovať nádejných kandidátov do eurovolieb. V susedných Čechách sa hnutiu Libertas už darí celkom dobre. Vraj by ho tam v eurovolbách volila až štvrtina potencionálnych voličov. V súvislosti s Libertas sa v Čechách často skloňuje meno prezidenta Klausa, či šéfa mediálnej (super) Novy Železného. Spolupracovať s daným hnutím chcel aj Peter Mach, môj bývalý kamarát a terajší šéf euroskeptického think-tanku Centra pre ekonomiku a politiku.
Paneurópske ambície uskupenia Libertas sa určite nezastavia na našej západnej hranici a strana bude hľadať partnerov pre spoluprácu aj na Slovensku. Nie je vylúčené, že snoriť budú práve medzi novými, nádejnými stranami. Automaticky sa natíska otázka, ako by sa slovenské politické strany mali k tomuto hnutiu postaviť.
Mojim osobným názorom je, že všetky strany a politici, ktorým štýl vládnutia súčasnej Ficovej vlády vadí, by sa od Libertas mali dištancovať. Nielen preto, že negatívne stanovisko k spolupráci zaujala už aj celoeurópska EPP-ED (strana združujúca na európskej úrovni kresťansko-demokratické a konzervatívne strany) i ALDE (strana združujúca na európskej úrovni liberálne strany), ale hlavne preto, že Libertas je strana, ktorej skutočné záujmy sa absolútne nedajú „čítať“ a ktorej financovanie je rovnako neprehľadné, ako jej politický program.
Najprv k tomu financovaniu. Nespochybniteľným faktom je, že nejasnosti ohľadne skutočných politických záujmov a financovania strany obklopujú hnutie Libertas od jej samotného a náhleho vzniku v roku 2007. V médiách sa opakovane objavili správy o blízkom napojení zakladateľa strany Declana Ganleyho na americký zbrojný priemysel a CIA. Niektorí zas upozorňujú na jeho pofidérne obchody v Rusku , v ktorých figurovali aj spolupracovníci FSB (súčasné meno KGB), či jeho biznis v Iraku alebo Albánsku , alebo nejasnosti v životopise Ganleyho.
Ganley na margo kritiky svojich obchodných aktivít uvádza, že sú to len špekulácie a fámy „bruselskej kliky“ či iných „neprajníkov“ (ide napríklad o žiadosť šéfa Európskeho parlamentu, Hans-Gert Pötteringa o prešetrenie zdrojov financovania hnutia Libertas). Napriek tomu, že niektoré obchodné transakcie, v ktorých Ganley figuroval, sú predmetom vyšetrovania, Ganley nikdy nebol z nejakého trestného činu usvedčený. Neprislúcha mi súdiť nevinného človeka a preto to ani robiť nebudem. Takisto neberiem pánovi Ganleymu jeho právo podnikať s čím chce a ako chce (samozrejme za predpokladu, že sa tak deje v rámci zákona a všeobecnej slušnosti). Taktiež by som bol veľmi nerád, keby tento článok vyznel ako osobný útok na konkrétneho človeka. Tým určite nie je. Otázkou však je, či by už samotné podozrenie z korupcie a nie prílš transparentného prepojenia biznisu a politiky v rámci Libertas nemalo byť dôvodom na odmietnutie spolupráce slovenských politickýh subjektov s týmto hnutím.
Čo mne osobne vadí na Libertas úplne najviac je netransparentnosť záujmov a ponhútok z ktorých politika hnutia vychádza. Ak by som chcel rozdávať podpásovky, tak rovno poviem, že Ganley svojou politikou občana EÚ jednoducho zavádza.
Formálne Libertas ide o dosiahnutie trvalého odmietnutia Lisabonskej zmluvy celou EÚ. Hnutie chce vytvoriť novú, demokratickú, transparentnú a politicky kontrolovateľnú EÚ (ak už teda vychádzame z trochu pomýlenej predstavy, že odmietnutím Lisabonskej zmluvy, by sa EÚ novou, demokratickou a politicky kontrolovateľnou stala, tak prečo vlastne takou už nie je teraz, keď Lisabonská zmluva ešte nenadobudla platnosť?). Ak by človek pátral po nejakých hlbších dôvodoch odmietania Lisabonskej zmluvy hnutím Libertas, moc by nepochodil. Na stránke hnutia nie je k dispozícii žiadny podrobnejší program. Niekoľko základných téz Libertas by sa dalo vydedukovať z jej minuloročnej írskej kampane proti Lisabonskej zmluve. Jednou z hlavných otázok, proti ktorým vtedy Libertas brojila, bolo posilnenie spolupráce EÚ v zahranično-politickej a bezpečnostnej oblasti (v prípade, že by bola zmluva schválená).
Takýto postoj je pochopiteľný z hľadiska neutrálneho Írska a neprekvapuje, že Libertas zvolilo práve túto tému na komunikáciu s euroskeptickým írskym voličom. Avšak postoj môže pôsobiť jemne schizofrenicky, ak si človek prečíta Ganleyho článok z roku 2003. Práve v tomto článku (nota bene, publikovaného na stránkach odborného žurnálu amerického think-tanku Foreign Policy Research Institute) totiž Ganley prichádza s nápadom ohľadne Libertas a to v súvislosti s údajnou potrebou vytvoriť novú víziu EÚ. Z článku nie je úplne jasné, ako konkrétne si túto víziu praotec Libertasu predstavuje. Jasné je len to, že podľa Ganeleyho, by „sa Európa nemala pokúšať definovať ako antitéza USA, ale ako rovnocenný partner, ktorý by bol schopný vo svete šíriť spravodlivosť a slobodu“.
Ak je Ganley za „rovnocennosť“ a vychádza z tézy, že Európa momentálne s USA rovnocenná nie je, ako aj z faktu, že Lisabonská zmluva posilňuje spoluprácu EÚ v oblasti zahranično-politickej i vojenskej spolupráce, prečo je Ganley proti Lisabonu? Čistý populizmus alebo jednoducho neznalosť problematiky? Možno jedno aj druhé... Ak však nachvíľu, ako pracovnú tézu pripustíme fakt, že prepojenie Ganleyho na americký zbrojný priemysel môže mať aj reálny vplyv na politické stanoviská Libertas, tak možno pochopíme aj skutočné pohnútky Libertas.
Z historického hľadiska je verejným tajomstvom, že USA od samého začiatku podporovala ekonomicky zjednotenú Európu (viď Marshallov plán), ale že politická spolupráca medzi európskymi krajinami Američanom nie je až tak pochuti. Ako som už spomenul, Lisabonská zmluva posilňuje predovšetkým politickú spoluprácu na európskej úrovni a preto ani nemôže byť v záujme USA. Užšia spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti by bola priamym konkurentom NATO. Nespochybňujem NATO ako demokratickú inštitúciu, avšak vplyv USA a ostatných členských krajín určite nie je symetrický.
Pripúšťam, že klásť znamienko „rovná sa“ medzi strategické záujmy USA a záujmy Libertas môže byť pritiahnuté za vlasy. Takisto chcem znovu zdôrazniť, že každý má právo na svoj názor. Čo mi ale vadí a bude vadiť je to, že Libertas vôči občanom EÚ nehrá „fair play“.
Nech si každý voči Lisabonskej zmluve zaujme aké stanovisko chce, ale nech si toto stanovisko nevytvára na základe pomýlených alebo skreslených dôvodov a faktov. Pán Ganley nastavuje európskej politickej elite krivé zrkadlo. To je v podstate dobré, lebo to núti politické elity k zamysleniu a sebareflexii. Otázkou ale zostáva, či práve Ganley je tým najviac povolaným kritikom. Človek by si mal najprv poupratať vo vlastnom dvore...
