Neuveriteľná ľahkosť klamania a chvastúnstva (napriek Vianocam)

Aktualne.sk dnes hneď na prvej strane ako „správu dňa“ zverejnilo článok o hrdinských počinoch vlády Roberta Fica. Zatiaľčo iné vlády vo väčšine krajín v sladkej nevedomosti ostošesť liberalizovali svoje ekonomiky, náš vladyka aka najväčší socdemák bol prefíkaný a už v čase konjuktúry (čiže v rokoch 2006-2007) prezieravo presadzoval „aktívne zasahovanie štátu do voľného trhu a posiloval jeho monitorovacie a kontrolné funkcie“. Dnes túto politiku podľa Fica „presadzujú aj tí najpravicovejší a najliberálnejší ekonómovia a hovoria, že toto je recept na krízu“.

V priebehu decembra som napísal dva články o finančnej a ekonomickej kríze a reakcii slovenskej vlády na ňu. Z prvého článku jasne vyplýva, že novembrové akože opatrenia vlády na rišenie krízy nie sú ničím iným než kamufláž zvýšenej kontroly vlády nad energetickými firmami a ich výnosmi. V druhom článku som uviedol, že takáto politika nás posúva smerom na východ, smerom k modelu fungovania Gazpromu (a štátu ako takého).

Pán premiér evidentne nevidí žiadny rozdiel medzi „aktívnym zasahovaním štátu do trhu“ a „posilňovaním monitorovacich a kontrolných funkcíí štátu“. Rád by som zreteľne a jasne povedal, že jednou zo základných úloh štátu je nastavenie objektívnych a rovných pravidiel pre všetkých účastníkov trhu a aktívne vymánie dodržiavania týchto pravidiel. Čím jasnejšie, rovnejšie a predvídatelňejšie pravidlá, tým lepšie fungovanie trhu. V tomto sa s naším drahým premiérom hádam zhodnú všetci.

Napríklad George Soros, ktorý je v očiach premiéra zrejme iba „špinavým kapitalistom“ minimálne od začiatku 90. rokov minulého storočia presadzuje prísnejšie regulovanie fungovania finančných trhov (viď jeho poslednú knihu „The New Paradigm for Financial Markets: The Credit Crisis of 2008 and What it Means“). Napokon, na novembrovom "krízovom" summite vo Washingtone sa politický lídri G20 jednoznačne zhodli, že jedno zo základných opatrení je reforma finančných inštitúcií ako IMF alebo Svetová banka tak, aby bola dosiahnutá lepšia kontrola svetového finančného systému. To isté tvrdí aj dokument Európskej Komisie (European Economic Recovery Plan). Toto zase asi ušlo ministrovi Počiatkovi, ktorý sa na zasadaniach Európskej Rady ministrov financíí príliš často neobťažuje hovoriť, či sa ich dokonca účastniť (viď posledné číslo Týždňa). 

Regulácia trhu však zďaleka nie je to isté, čo zasahovanie do trhu ako takého. Zasahovaním do trhu – a tým pádom narúšaním jeho „prirodzených“ výsledkov – sa vyhýba tak pravica ako aj ľavica. A mal by sa aj Fico. Čo konkrétne vyrieši nezmyselný zákon, ktorým vláda kriminalizuje firmy čo sa rozhodnú zvyšovať ceny v súvislosti so zavedením eura? (A ako správne poznamenal jeden SME.sk blogger – prečo nedať na čiernu listinu i Širokého Váhostav, ktorý len tak mimochodom predražil rekonštrukciu hradu o niekoľko miliónov?). Nič, len pokrivenie trhu. Európsky a svetový politici správne pochopili hrozbu protekcionizmu a ekonomického populizmu, ktorá nepochybne príde s krízou. A preto napríklad presadzujú čo najrýchlejšie uzatvorenie jednaní o ďalšej liberalizácii svetového obchodu v rámci tzv. Doha rundy. V situácii, keď prognózy Svetovej banky ukazujú, že zahraničné investície klesnú viac než o polovicu, zároveň s dramatickým poklesom svetového obchodu, je najlepším liekom na finančnú krízu práve liberalizácia. Znie to možno ako päsť na oko, ale je to tak.

Robert Fico by preto národu spravil oveľa väčšiu službu, keby prestal podobné kydy o nutnosti zasahovať do trhu šíriť. Alebo by aspoň mal vedieť kedy radšej mlčať. Keď už nepomáhajú ani vianoce ani etika, tak by mal aspoň zdravý rozum a minimálny záujem o ekonomiku tejto krajiny.