Bikepacking s deťmi po Slovensku: Z Priepasného do Gaderskej doliny

Po úspešnom prechode Malých Karpát a zistení, že náš syn Oskar dokáže denne prejsť až 50 km, sme sa rozhodli pokračovať na stredné Slovensko. Shotgun lano, ktoré sme spočiatku používali, mohlo ostať odložené – Oski sa stal plnohodnotným cyklistickým parťákom.

Beckov, s Oskim vedieme ranné rozhovory. 

Z Priepasného sme zamierili na našu prvú zastávku – Čachtický hrad. Pri obci Podlipovec sme až do Podkylavy prechádzali príjemným lesným cyklochodníkom. Následne sme pokračovali cez dedinky Hrachovište a Višňové až do Čachtíc. Aj keď som hrad nikdy predtým nenavštívila, legenda o „Krvavej grófke“ ma vždy fascinovala. Po príchode do Čachtíc sme si dali obed v tematickej pizzerii Bathory. Po obede sme zamkli bicykle pred reštauráciou a požiadali čašníčku, aby na ne dohliadla. Keď však prišiel turistický vláčik na hrad, nastal chaos – zamykanie elektrobicyklov, zbieranie vecí, manažovanie detí a kupovanie lístkov nás tak zamotali, že sme nechali Oskarov bicykel odomknutý na druhej strane cesty. Uvedomili sme si to až neskôr. Okamžite sme zavolali do rušnej reštaurácie s prosbou, aby bicykel presunuli na bezpečnejšie miesto. Dodnes sme im za to nesmierne vďační!

Hľadanie pokladu na Čachtickom hrade. 

Samotný hrad, hoci prevažne v ruinách, by pre deti nebol až taký lákavý. Našťastie sa tam práve konalo hľadanie pokladu, ktoré bolo plné zábavných aktivít. Po návšteve hradu sme sa vydali k jazeru Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom. Časť cesty sme prešli po Vážskej cyklomagistrále. Ani horúčava a silný vietor nás neodradili – vidina kempu pri jazere nás poháňala vpred. Po ceste sme sa občerstvovali šťavnatými ringlotami priamo z bicyklov.

Olovrant zo stromu. Júl je dobrý čas na bicyklovanie po Slovensku. 

Keď sme konečne dorazili k Zelenej vode, okamžite sme sa vrhli do jazera, zatiaľ čo Silvo postavil stan. Kemp s umelými palmami, detským ihriskom a barom s pohodlnými kreslami nám po dňoch strávených na lesných chodníkoch pripadal ako exotická dovolenka. Hoci v piatok večer v kempe panovala rušná atmosféra, spali sme ako drevo.

Raňajky z pumpy v kempe na Zelenej vode. 

Ráno ma prebudila vôňa čerstvých croissantov a kávy, ktoré Silvo priniesol z neďalekej pumpy. Po odchode z kempu sme chvíľu zápasili s aplikáciou Komoot, ale nakoniec sme sa cez polia a Vážsku cyklomagistrálu dostali cez Beckov a Trenčín. K večeru sme na cyklotrase z Trenčianskej Teplej zazreli prvé vrcholky Strážovských vrchov a dorazili do Trenčianskych Teplíc.

Niekde pri Vážskej cyklomagistrále. 

Kúpalisko Zelená žaba, na ktoré sme sa celý čas tešili, však bolo zatvorené. Chalani si to ale namierili do tradičných kúpeľov, zatiaľ čo ja s Vesnou sme sa ponevierali po centre medzi znudenými kúpeľníkmi. Pred spaním sa deti ešte stihli vyblázniť vo fontánach.

Nie všetky trasy boli jednoduché. 

Ďalší deň sa začal sľubne – prvé slnečné lúče nás sprevádzali cez mestský park v Tepliciach a Silvo nám sľuboval rovnú asfaltovú cestu až do cieľa. Z Trenčianskych Teplíc sme bicyklovali cez Omšenie do Dolnej Poruby, kde asfalt skončil. Ocitli sme sa na štrkovom a poľnom úseku cez sedlo Homôlka, kde nám spoločnosť robili otravné ovady. Kričiacu Vesnu som väčšinu času niesla na rukách, zatiaľ čo Silvo posiloval – hore-dole s bicyklami.

Za Dolnou Porubou skončila asfaltka, prišli ovady a ja som hádzala bicykel o zem. 

Neskôr ma môj manžel uchlácholil "luxusným" obedom na lavičke pred Jednotou vo Valaskej Belej, kam nás našťastie doviedol asfaltový zjazd.

Obed z Jednoty, blato na nohách a ja sa este stále nerozprávam s manželom. Ale decká majú nanuky a všetko ostatné je im jedno. 

Pokračovali sme cez časti pomenované podľa rodín, ktoré tam zrejme kedysi bývali (a možno tam žijú dodnes). Popri Zliechovskom potoku nás viedla príjemná asfaltka, no Oskar už začínal frflať. Silvo mu preto vymýšľal príbehy o malom chlapcovi, ktorý prebicykloval zemeguľu.

Posledná časť cesty do Čičman pri obci Zliechov. 

Podvečer sme dorazili do Čičmian, kde sa Oskar tešil na geocaching. Historický kaštieľ, kde sme plánovali prenocovať, bol však plný. Ponúkli nám jednoduchú turistickú izbu v budove pre zamestnancov – na naše prekvapenie s práčkou, čo nás s naším minimalistickým šatníkom nesmierne potešilo.

Môžem sa hnevať na bicyklovanie ako chcem, tieto dve potvorky mi vždy spravia deň. 

Ráno sme ešte rýchlo stihli prehliadku so sprievodkyňou a vydali sa ďalej. Cesta nás viedla cez Čičmanskú lavičku a sedlo Javorinky s nádherným výhľadom. Po dlhšom "kosení" trávy naším Thule vozíkom a neustálom zvonení na odplašenie medveďov sme sa napojili na novú lesnú cestu. Hladký terén až do obce Tužina doprial Vesne vo vozíku obedný spánok.

Nástup za obcou Čičmany bol pre mňa náročným ránkom. 

Zvyšok dňa bol dlhý a horúci – bicyklovali sme najmä po hlavných cestách. Vo vývarovni v Nitrianskom Pravne sme si dopriali poriadny segedínsky guláš, porcie ako pre drevorubačov. Osvieženie prišlo pri prameni Budiš, no keď sme videli, že voda len kvapká a pred nami čaká šesť ľudí s bandaskami, radšej sme pokračovali k prameňu v Dubovom, kde nebolo nikoho – okrem rojov komárov.

Asfalt až do Tužiny potešil. 

Cez Turčiansky Michal a Mošovce sme dorazili do nášho cieľa – Gaderskej doliny, dostupnej len z Blatnice. Obklopení nedotknutým lesom a chladným potokom sme si konečne dopriali oddych.

Naše nohy v Gaderskom potoku len tak zasypali. 

Ďalší deň sme prešli celé údolie – 21 km tam a späť. Ja som to vzdala pár kilometrov pred koncom a s Vesnou sme sa vrátili na kávu, zatiaľ čo chalani nevynechali ani kúsok doliny.

Čertova skala v Gaderskej doline. 

Na konci Gaderskej doliny sa nachádza prechod na Kráľovu studňu, kam sme chceli pokračovať. Neboli sme si však istí terénom pre bicykle a vozík. Nasledovala krátka pauza u starých rodičov a festival Pohoda, kde nás zastihla veľká búrka. Po nej sme však opäť nasadli na bicykle a išlo sa ďalej...

Druhá časť cesty : Prejazd z Priepasného až na koniec Gaderskej doliny.