Pred štyrmi rokmi sme podnikli cestu nášho života – trojmesačný výlet na e-bicykloch po Španielsku s malým Oskarom v Thule vozíku. Minulý rok sme si s manželom jedného jarného večera povedali: „Prečo to neskúsiť znova?“ Aj keď sme si tentoraz nemohli dovoliť vziať toľko času z práce a nemali sme rovnaké finančné možnosti, rozhodli sme sa ostať na Slovensku – a opäť to bolo skvelé rozhodnutie!
Domáce prostredie nám uľahčilo celú organizáciu. Tentokrát sme mohli vyraziť priamo z domu – rovno na bicykloch! Dobrodružstvo sa teda začalo na našej ulici, kde sme si v našom malom obchode doplnili poslednú výbavu. Koniec koncov, jedno trailové tričko navyše sa vždy zíde!
Prešli sme z Ružinova do Rače a za Peknou cestou sme sa ponorili do krás Malých Karpát. Na Bielom Kríži sme si dopriali krátku pauzu a pokračovali na Pezinskú Babu. Neboli sme si však istí, ako Oskar (6 rokov) zvládne denne prejsť 40-50 kilometrov, najmä s ťažným lanom na strmších úsekoch. Na naše prekvapenie to zvládol oveľa lepšie, než sme čakali! Lesné chodníky si užíval s ľahkosťou, zatiaľ čo ja som zápasila s cyklovozíkom. Pred Pezinskou Babou sme sa však s Vesnou trochu stratili a v lese, samozrejme, nebol signál. Čakanie na chalanov na Konských hlavách bez nabitého mobilu nebolo práve ideálne, ale nakoniec sme sa našli dole na Babe. Na Chate pod Korenným vrchom som ich dokonca našla už v družnom rozhovore s inými turistami.
Z Pezinskej Baby sme druhý deň pokračovali prevažne po Ceste hrdinov SNP. Navštívili sme aj známu Čermácku lúku, kde sa českí účastníci SNP spamätávali po prebdenej noci.
Blízko Plaveckého Podhradia a sedla Uhliská sme narazili na Huncokársku pivničku Kolovrátok. Pred Plaveckým Mikulášom sme si pozreli jaskyňu Deravá skala a nechtiac sme objavili aj starú Pálffyovskú horáreň Mon Repos.
Popoludní sme konečne vyšli z lesa a zamierili k malej vodnej nádrži Buková, kde sme si pri bufete Lážo Plážo postavili náš stan Big Agnes. Oski trávil večer s miestnymi rybármi, zatiaľ čo Vesna si užívala ihrisko – až do chvíle, keď sa stala obeťou obrovského kliešťa, ktorého som jej musela vytiahnuť.
Vesna síce protestovala proti spaniu v stane, ale nakoniec zaspala. Ráno nás však čakala výzva – došli nám plienky! A keďže bol štátny sviatok, obchody boli zatvorené. Zúfalo som prechádzala okolo jazera, až som nakoniec našla rodičov s bábätkom, ktorí mi s úsmevom pomohli. Cítila som sa trochu trápne, ale aspoň bol problém vyriešený!
Pokračovali sme pomedzi polia a za Sokolskými chatami sme vošli do lesa. Oski bravúrne zvládal strmé zjazdy. Samozrejme, zopár pádov sa nevyhlo ani mne – niektoré sme zvládli dokonca synchronizovane.
Po opustení krásnych machom obrastených lesov sme sa ocitli v nižších džungľovitých častiach, kde môj vozík fungoval ako kosačka na trávu. Nohy ma svrbeli od žihľavy a tŕňov, ale nakoniec sme dorazili do Brezovej pod Bradlom.
V Brezovej ma rýchlo prešiel smäd po slnku – horúčava bola neznesiteľná. Po dlhom obede a niekoľkých Vesniných krízach sme sa rozhodli vystúpiť k Pamätníku M. R. Štefánika. Strmý výšľap ma donútil zapnúť motor na bicykli, zatiaľ čo chalani si prvú polovicu poctivo vyšľapali. Cestou hore Silvo pohotovo opravil prepichnuté koleso na vozíku, čo zvládol za pár minút vďaka skúsenostiam zo Španielska a potôčiku, ktorý bol nablízku.
Podvečer sme dorazili do ubytovania v Priepasnom, práve keď zapadalo slnko. Po ceste nám kývala česká turistka s úsmevom: „Vy ste ale krásni magoři!“
Ten večer Vesna spala v rozprávkovej chalúpke so záhradou plnou malín, egrešov a jabloní. A ako bonus – z neďalekej lúky nám prišla dobrú noc zaželať skupinka srniek. Ráno sa pokračovalo ďalej.
