
Tie naše batohy naplnené snami. Po čase ich spoločne budeme vyberať, šedivé, zaprášené, nesplnené. Celý ten čas nás ťažili na chrbte, dávali nám o sebe vedieť a my sme sa len báli riskovať, ak by sme ich náhodou vybrali v tú nesprávnu chvíľu. Odkladáme na neskôr, až kým bude príliš neskoro. Batoh sa bude napĺňať prázdnymi túžbami. Po čase nás budú ťahať k zemi a už nám nedovolia letieť. Život je však iba jeden, príliš krátky na to, aby sme šetrili tým, čo je v nás. Neprežívajme zo dňa na deň, žime. Žime ako ľudia, ktorí dostali len jednu šancu. Druhá už nepríde. Len nedovoliť strachu zviazať nám ruky, previazať oči a zatieniť myseľ. Budúcnosť bude vždy neistá, nechajme byť prítomnosť zmysluplnou a krásnou.
Vypustime svoje sny.






