Zmýšľam ekologicky, a tak sa snažím aspoň triediť odpad. Nie je to len akýsi súčasný trend, skôr moment, keď sa ľudia tak trochu začali spamätávať. Áno, správať sa ekologicky je dôležité. Ale veľa ľudí sa okrem toho správa aj nelogicky. Triedime a separujeme sa navzájom. Ľudia medzi ľuďmi. Nepochopiteľné.
Peniaze potrebuje každý, to sa zrejme nikdy nezmení. Dokonca to nezmením ani obyčajná ja, človek, ktorý sa odjakživa búri proti nezmeniteľným veciam, aj keď len slovami. Tak som sa s tým vyrovnala ako každý iný občan žijúci v tomto či akomkoľvek inom štáte. Rozhodla som sa teda využiť voľné letné dni a ako správna študentka, ktorá má už úspešne po skúškach, začala som pátrať po nejakej tej brigáde. Ako to dopadlo?
Môj život bol celkom normálny, plný zážitkov a krásnych chvíľ strávených v kruhu mojej rodiny a priateľov. Taký bežný život, ktorý som väčšinu času trávila vonku, pretože som odjakživa chcela byť stále v kontakte s ľuďmi. Ale v posledných rokoch sa nám niečo prihodilo, niečo sa s nami stalo.
Kráčaš, nevieš kam. S motiváciou, avšak bez snahy. Premýšľaš, nemyslíš. Opatrne, nechybíš. Nežiješ. Bez risku, bez túžby, bez zisku, bez vášne, bez rizika, bez citu, ako stroj. Bez emócie.
