Vy sa rozčulujete, že vás nerešpektuje. Navyše si myslíte, že je asi sprostý, keď mu nedopína, že ten, kto bude trpieť nedostatkom pohybu je on a nie vy. V skutočnosti nejde o to, že by bol sprostý a nejde ani o to, že by športovať nechcel a chcel sedieť pri počítači. Ide o spôsob, akým ste mu to povedali. Môžete sa brániť akokoľvek chcete, že vy si budete vychovávať dieťa svojim spôsobom, že vaše dieťa je iné. No veď áno, športovať ho môžete aj donútiť. Je to však iba dočasné morálne víťazstvo pre vás. Príde deň, keď nebude nenávidieť iba šport, ale aj vás.
V prvom rade ide o to, že to opakujete často. Často znamená niekoľkokrát do mesiaca, vlastne je to určite niekoľkokrát za deň. Ide však o to, aby ste si uvedomili, že už to, že to opakujete je zlé. Znamená to, že niečo nie je v poriadku. Jednak by sa malo niečo zmeniť hneď po prvom raze, čo sa nedeje. Ale čo je horšie, vy nezmeníte taktiku, vy to poviete tou istou taktikou ešte 100x, čo zapríčiní, že dieťa, ktoré vás predtým počúvalo vás zrazu nepočúva. Kedže nikto nemá nervy zo zlata, začnete ešte aj kričať a zrazu to nie je o tom, že on nešportuje, ale o tom, že neviete dosiahnuť svoje.
To, čo sa deje na jeho strane je podobné. Ak mu poviete, že má ísť športovať, tak to v ňom nevyvolá vôbec nič. Ak to poviete druhýkrat, tak si povie, že veď to už počul a vypne. Ak začnete kričať, tak už nejde o to, čo mal spraviť, ale o to, aby morálne vyhral a stál si za tým, za čím si začal stáť pôvodne.
V takýchto hádkach nejde o to, kto má pravdu. Ide o morálne víťastvo. Ďieťa vie, že by malo športovať, nespraví to, pretože by ste vyhrali bitku. A toto mu neberte za zlé, robíte to aj vy a robíte to často.
Dobre, snáď ste pochopili prečo je zlý obyčajný spôsob. Teraz by ste mali pochopiť, aký spôsob je dobrý.
O motivácii ste už určite počuli, napriek tomu ju používa asi... Hm, preháňam ak 10% z vás.
Je to úplne jednoduché. Čo keby ste namiesto výčitok, prečo nerobí veci inak, začali robiť veci inak spolu s ním?
"Poď, ideme sa spolu bicyklovať."- Dám ruku do ohňa, že nie som jediné dieťa, ktoré takéto niečo od rodičov nikdy nepočulo.
Alebo:"Poď, ty umyješ dlážku, ja poutieram prach."
Namiesto toho:"Prečo sedíš stále za počítačom?"
A:"Fuj, máš tu bordel jak v tanku. Rob s tým niečo."
Dúfam, že vidíte ten rozdiel...
Nie je motivácia ako motivácia
Dohody typu "ty si plníš svoje povinnosti, ja ti budem dávať vreckové" určite vynechajte. To nie je motivácia, to je podplácanie, ktorému by ste sa mali vyhnúť už len kvôli tomu, že vy chcete vzbudiť nezištný pocit "chcem to robiť" a nie pocit "chcem to robiť, lebo za to dostanem peniaze". Takisto to nebude platiť večne. Dieťa si niečo ušetrí, peniaze nebude potrebovať a hneď vaša motivácia skončila. Deti by vreckové dostávať mali, ale nikdy by nemali mať pocit, že je to pláca za domáce práce, alebo známky. Môžete ho sem tam odmeniť, ale pravidelná pláca naozaj nerieši problém.