Štipka snahy
ukrytá v očiach...
Váhavosť sme upálili
na hranici túžby...
Spúšťala sa na nás po kvapôčkach...
Zanechala zopár mokrých kryštálikov...

Niečo sme chceli, niečo, čo za odrobinky nekúpime.... Možno štipku ich pozornosti, dôveru na pár sekúnd....

Tisíc nemých pohľadov, lovci príležitostí, odkázaní na milosť, na pozornosť, podplatiteľní, skromní... Akási irónia osudu...

Ale stálo to za to... Pohľady našli odozvu... Zakotvili v nádeji... Vo dvojici, v spoločnej reči... v blízkosti...

A nakoniec iba jeden sen.. Pre dvoch, pre samotu... Bez zvedavcov....
