Chcela som to napísať,
vymyslieť...
Niečo ako novodobý Rómeo a Júlia,
no slová budú o chvíľku klišé....
A tak si ťa chcem prečítať zvnútra,
nájsť v tebe všetko....
Nepovedať nič,
len pomaly prebádať všetky zákutia....
Obrátim sa k tvojej duši,
prevŕtam myseľ,
nájdem posledné črepiny minulosti...
Zahodil si ju na dno vedomia....
Bojíš sa,
že vypláva na povrch,
ako čosi lákavé...
A ja sa to všetko dozviem...
Ach, keby si vedel!
Aj ja v sebe skrývam strach.....
Bojím sa,že sa to všetko vráti....
Ty a ona...
Ja a bez Teba....
Zatvorila som za sebou,
uzamkla tvoje brány,
snažila sa zničiť stopy....
A teraz tŕpnem,
aby si nezistil,
že som to všetko prekukla....
Nemusím písať,
nevládzem hovoriť,
nedokážem vymyslieť nič nové...
Mám iba strach a Teba....
A čakám,
kedy sa budeš v sebe opäť prehrabávať.
A čakám,
či nenájdeš nejakú stopu po mojom vpáde....
Tŕpnem a čakám....
