Vliezť do postele....
Vytlačiť podpis do plachty....
Nestrácame čas,
keď nás ovalia snami......
Nečakáme na pridusenú odvahu,
keď zistíme,
že je po všetkom...
Neprosíme o náplasť....
Po tom akte...
A na čo?
Ty zaspíš na mojom pleci...
A ja?
Vypálim pohľadom do stien svedectvo o tom hriechu...
Prečítaš si ho,
keď ťa vráti do reality....
Buchot nebeských zvonov....
Zastavíš ho,
pozviechaš posledné kúsky slasti,
zabalíš ju do stien mozgu.....
Verím všetkým báchorkám o láske neláskavej....
Klopkanie žltých vláskov,
srdečný pozdrav nebeských pirátov,
pohľad z terasy plnej našich snov...
Idealizmus s realizmom stratili nadváhu....
Pilulky sú účinnejšie ako sľuby dvoch milencov....
Dôvera zbližuje,
uráža do kostí,
keď druhý zabudne zákony chémie...
Rozhrešenie dostáva sladkastý nádych,
opojenie s vôňou škorice a potu....
A na pamiatku pery otlačené na okennej tabuly,
akýsi prísľub lásky medzi sklom a mojím rúžom....
Nie je to koniec,
neprináša tantalové muky,
je to začiatok teba a mňa......
Zobudíš sa v posteli,
vyhodíš všetky pochybnosti,
zapáliš ďalšie ráno,
v ktorom sa opäť ponoríme do svedectiev o slasti poslednej noci.....
