Chýbaš mi!
Veľmi...
A vlastne...
Vždy to tak bolo...
Keď dozneli tvoje kroky za dverami,
buchot slov o steny
mojich myšlienok.
A v pamäti,
v mojom treťom šuplíku mysle
ukrytý tvoj úsmev...
Obyčajná osoba,
na míle vzdialená iným...
Na milimeter blízko pri mne...
Obhryzená mojim strachom,
ovalená snami a smiechom
včerajšieho večera..
Ukladám si to všetko,
každý kúsok zo skladačky
našich rozhovorov a melódie
jedného z tých ošúchaných
hitov minulého leta...
A na papier píšem vyznanie -
Teraz...
Tebe!
Stretávam ťa...
Rozptýleného v smiechu detí,
v slnečných lúčoch,
ktoré sa obtierajú o plecia optimistov...
A nikomu to nepoviem...
Akési tajomstvo medzi anjelom a...
Môjmu „bračekovi" a vždy vysmiatej Peťke