Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V úsmevoch sme hľadali kúsky seba,
v objatí túlenie dvoch tiel,
v očiach sa zračili skladačky neba.
A prišla chvíľa hrejivých slov,
tupých pohľadov a skrehnutých pier,
keď každý z nás stratil pár snov.
Ruky v tej chvíli stratili päť oporných bodov,
stretnutia sa už nevrátia,
opustené telá odvtedy prešli tisíc schodov.
Pre nás dvoch neexistuje pravda odveká,
v našom prípade ilúzie stratili význam a....
milovanie nie je povolanie človeka!
