Raz...

Nepýtam sa:

Čo sa stalo?

Nehľadám odpoveď vtesnanú do písmen...

A možno to bol iba parfum,

rozlial sa po miestnosti ako tušenie...

A možno záhada vpísaná do pohľadu,

obyčajný odraz v zrkadle....

Nepýtam sa:

Prečo?

...mám namiesto úsmevu na perách chuť po jednom mene...

....a v mysli zlodeja s jedinou tvárou....

Možno som iba blázon,

no nie je mi do smiechu....

A možno je to len prelud -

na rukách cítiť posledné zvyšky tepla

z ranných dotykov...

Nepýtam sa:

Ako sa to mohlo stať?

Že za rohom vidím túžby -

vyškierajú sa,

zbabelci!

Nechám to tak!

Nechám plávať v otázkach všetky pochybnosti...

Aby som sa neskôr vrhla do náručia poslednej nádeji....

.....že raz sa to všetko skončí....

.....a začne niečo nové....

....raz...