Nepýtam sa:
Čo sa stalo?
Nehľadám odpoveď vtesnanú do písmen...
A možno to bol iba parfum,
rozlial sa po miestnosti ako tušenie...
A možno záhada vpísaná do pohľadu,
obyčajný odraz v zrkadle....
Nepýtam sa:
Prečo?
...mám namiesto úsmevu na perách chuť po jednom mene...
....a v mysli zlodeja s jedinou tvárou....
Možno som iba blázon,
no nie je mi do smiechu....
A možno je to len prelud -
na rukách cítiť posledné zvyšky tepla
z ranných dotykov...
Nepýtam sa:
Ako sa to mohlo stať?
Že za rohom vidím túžby -
vyškierajú sa,
zbabelci!
Nechám to tak!
Nechám plávať v otázkach všetky pochybnosti...
Aby som sa neskôr vrhla do náručia poslednej nádeji....
.....že raz sa to všetko skončí....
.....a začne niečo nové....
....raz...