Padáme na dno,
zakliesnení v minulosti...
A ten refrén znie dookola,
pesnička,
ktorá sa zdá byť nekonečná-
Odrazu dohrala....
Nie je to dôležité...
Ak to všetko pôjde dobre,
ak sa to neskončí,
ak nenapíšu iný koniec -
zahráme to takto,
až napokon
smiech pretne ticho,
opije ho ilúziami...
Budeme smiešni,
tragickí a hriešni....
Podáme vreckovku,
prebodneme slovom,
ktoré vyletí z úst
akoby to bol vták
hľadajúci vyslobodenie z klietky....
A nakoniec vo fraške romantika,
v celoživotnej role vraha,
v premáhaní vlastných pocitov-
získame Oskara...
Bude to najlepší herecký výkon...
Padali sme na dno,
zakliesnení v minulosti,
aby sme zničili všetky rekordy
vlastných predstáv o živote...
Oslobodili kinematografiu
od už dávno spoznaného a vniesli do nej kúsok budúcnosti...