A takto sa to stalo...
Viem, nie je to zázrak - tá zvláštna clivosť zabývaná v duši. Zrazu sa vo mne opäť pohla, roztiahla krídla - prichýlila pod ne posledné letné sny....
A teraz...
Pod nohami farební stroskotanci, nad hlavou zamračené tváre anjelov a na perách jesenný úsmev ....
Je to zvláštne...
Prstami prechádzať po farebnom plátne, očami sledovať tú promenádu nahých svedkov na rohu ulíc.... A v ušiach tá známa melódia - stvorená iba na pár dní - ....šuchot... ....a šepot... .... a bubnovanie na okenné sklá- keď aj skladateľ je výnimočne známy...
Tak takto to vyzerá...Posledné adieu slnečným bozkom, dotykom leta... S odkazom na krídlach vtáčích oneskorencov: Zase až o rok!