"Nie, nie...Tam to nie je? Skús vľavo! Tak sa na to vykašli! Ako....Nie? Fayn...čau," dopovedal muž v stredných rokoch a nahnevane zložil mobil. Niečo si zamrmlal popod nos a namrzene hľadel na zošúchané tlačidlá mobilu. Akoby čakal, že sa displej rozsvieti a on bude musieť rýchlo stlačiť to zelené sluchátko. Nič sa však nestalo. O čom telefonoval s pánom či pani X Y si môžem len domyslieť, určite to však nebolo nič príjemné.
Pani, ktorá sedela hneď vedľa neho, nervózne žmolila okraje novín. Nadpis veľavrane naznačoval obsah článku: Plyn zdražie! Nič nové na Slovensku....Túto pani to však zjavne poriadne rozhnevalo. Rýchlo otočila novinový list na ďalšiu stranu. Kultúra. Prsty sa upokojili. Kultúra je naozaj jediná téma, v ktorej si každý nájde to svoje.
Vedľa mňa sa o tyč opierali dve kamarátky. Chichotali sa. Jedna z nich zrazu prestala. Tvár jej zvážnela a spýtala sa svojej spolucestujúcej: "Učila si sa tie slovíčka?" Jej kamarátka záporne pokrútila hlavou. "Jednoducho jej povieme, že to nikto z nás nevie," odpovedala po chvíľke premýšľania. Áno, takto nejako to vyzeralo aj v našej triede pred každou písomkou. Pousmiala som sa.
Mojej pozornosti neunikol ani párik, ktorý sa k sebe nežne túlil. V mojom pohľade sa ukrývala radosť so štipkou závisti. Ľutovala som, že ja v tej chvíli nemám pri sebe nikoho, komu by som mohla šepkať do uška tie známe zamilované vety, ako tá baba.
No a napokon jednotlivci, ktorí nemajú rozčítané noviny, ani ich nikto neotravuje zbytočnými rozhovormi cez telefón, nemajú vedľa seba kamaráta, ba dokonca sa ani nežne netúlia k svojim polovičkám. Jednotlivci, ktorí sú ponechaní napospas svojim myšlienkam, až kým autobus nezastane na ich zastávke. Ktovie o čom premýšľajú?
