Nenávisť a závisť - tieto dve sestry, ktoré sa delia o jediné oko zúženého videnia sveta - pustošia, kde sa zjavia. Zanechávajú jazvy na duši obetí aj agresorov. Neexistujú víťazi, len porazení. Obeť sa chce brániť, no pociťuje bezmocnosť, lebo jedovatý cyklus agresivity nemá konca. Agresor sa nechce vzdať svojej moci ubližovať tým, že udupáva ľudskú dôstojnosť iného človeka. Má na to právo? Nemá, a preto ho treba stopnúť.
Ochrana ľudskej dôstojnosti a rovnosti patrí medzi základné práva a slobody garantované Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ktoré sú neodňateľné. Žiaľ, v realite túto skutočnosť mnohí ignorujú.
Na základnej škole som bývala obeťou agresivity spolužiakov opakovane a nedávno sa mi táto skúsenosť pripomenula. Tentokrát som už vedela, že existujú spôsoby, ako sa účinne brániť. To však neplatí o väčšine mladých ľudí, ktorí sú voči šikane najzraniteľnejší. Boja sa svoje problémy pomenovať a zaangažovať do ich riešenia kompetentné autority. Myslia si, že sa posmievanie ešte vystupňuje, prípadne že ich agresor označí za žalobaby.
Povedať rodičom alebo nejakej inej dôveryhodnej osobe, čo sa deje, nie je žiadna hanba. Práve naopak, ide o prejav veľkej sily. Existujú aj rôzne linky dôvery či anonymné chaty prevádzkované odborníkmi, ktorí sú v oblasti riešenia kyberšikany odborne trénovaní. Čím viac odborníkov sa do problému zainteresuje, tým lepšie, a v neposlednom rade treba verbálny útok nahlásiť administrátorovi stránky. Agresivitu je potrebné stopnúť, a to ihneď.
Mňa osobný útok z anonymného profilu donútil rýchlo konať a som vďačná, že odozva na môj podnet zo strany kompetentných prišla veľmi promptne. Preto tým, koho niekto uráža, vymýšľa si o nich nepravdy či zosmiešňuje ich, radím - nečakajte a konajte hneď. Aj keď sa vám to možno zdá, nie ste v tom sami. Máte v rukách svoj život, tak ho neváhajte účinne uchopiť. Nikomu neprináleží právo šliapať po vašej dôstojnosti, tak si to nenechajte.
