Zmysel života je...

Písmo: A- | A+

Nemôžeme dlhodobo existovať bez toho, aby sme dali svojmu životu náplň. S takýmto prázdnym prežívaním sa žiadna mysliaca a cítiaca bytosť nedokáže vyrovnať. Hrozí jej prázdnota, nuda a frustrácia.

Každý sa v istom zmysle snaží nájsť svoj zmysel života. Jeho hľadanie je skutočne komplikované aj preto, lebo existuje množstvo mylných bludičiek, ktoré nás zvádzajú ísť nesprávnym smerom a vzďaľovať sa od našej životnej cesty. Lákajú nás a dávajú nám prchavý prísľub šťastia. Ak sa nimi necháme zmámiť, omámia nás chvíľkovým povrchným klamlivým zážitkom naplnenia, ktorý však neprenikne do hlbších štruktúr našej osobnosti, a teda v konečnom dôsledku vyvolá ešte väčšiu prázdnotu. Ako sa postupne vymaňujeme z ich náručia naspäť do "šedivej reality žitia", zmysel života sa nám ešte viac vzďaľuje. Aj preto je každé vytriezvenie také bolestivé, hoci si to možno nepripúšťame. Málokto má priamočiaru cestu bez poblúdení, vracaní sa, kde sme už raz boli, alebo ocitaní sa v slepých uličkách. Čomu sa však snažiť čo najviac vyvarovať, ak nechceme zapadnúť do bažiny prázdnoty, kam nás bludičky, skôr alebo neskôr, zavedú?

Málokto pochybuje o tom, aké dôležité pre čo najspokojnejší a najharmonickejší život je neprepadnúť závislosti na návykových látkach. Nájsť mieru a nikdy ju neprekročiť vyžaduje oveľa viac disciplíny ako abstinencia. Ak poriadne neviem, ako alkohol chutí, nemôže mi jeho chuť ani chýbať, a teda nie som ohrozená závislosťou. Čo oko nevidí, to srdce nebolí a nemyslím si, že ľudia, ktorí nekonzumujú alkohol, až tak strádajú. Závislosť je nebezpečná, ak sa pokúšame nájsť svoj zmyslel života preto, lebo zahmlieva racionálny úsudok, posúva hranice, zvyšuje agresivitu a tlmí tvorivý potenciál tým, aké tvrdé pády a prchavé okamihy vzostupov prináša. Človek žijúci v opare závislosti len ťažko dokáže triezvo hodnotiť a rozhodovať sa správne so zreteľom na svoje životné priority. Nie je si vedomý nebezpečenstva, ktoré mu hrozí a škôd, ktoré rozvinutá závislosť pácha na medziľudských vzťahoch svojím zhubným potenciálom. Žiaľ, predstava chvíľkovej klamlivej úľavy od útokov vlastných démonov je príliš lákavá. Že tenzné či depresívne myšlienky dokážu po vytriezvení doliehať ešte naliehavejšie, sa radšej sami pred sebou tvárime, akoby sme o tom nevedeli. Skutočný život máme na dosah ruky, no miesto toho, aby sme sa vystavili potenciálnemu diskomfortu, radšej sa zahalíme do hmloviny závislosti, aby sme nemuseli riešiť problémy, ktoré prináša život a plnohodnotné fungovanie v medziľudských vzťahoch. Lenže zakrývanie si očí pred problémami ešte nikdy neprispelo k ich vyriešeniu, a tak ich iba tlačíme pred sebou, bezmocne sledujúc ten efekt snehovej gule. Tým teda nielen strácame zo zreteľa smer svojej životnej cesty, ale si ju ešte viac komplikujeme tým, do akých nečakaných problémových situácií sa môžeme dostať.

Niektoré patologické vzorce správania do nášho života skrátka prinášajú oveľa väčší chaos, ako by sme očakávali a boli schopní si pripustiť. Napríklad aj nutkavé nakupovanie alebo tiež časté hranie agresívnych videohier. Vtiahnu nás do alternatívnej dimenzie na hony vzdialenej skutočnému životu a učinia z nás neslobodných ľudí neschopných fungovať v sociálnej interakcii. Nenaučia nás ani mäkké F o tom, ako riešiť konflikty, vystúpiť zo svojej zóny komfortu, či dokonca byť užitočnými pre ľudí okolo nás. Dokážeme len "stiahnuť rolety" našej duše a tváriť sa nezúčastnene, prípadne ešte aj priživovať našu vlastnú agresivitu tým, že PC hry nám dávajú falošný priestor na jej ventilovanie. Ako ďaleko je od zabitia nepriateľa vo videohre k siahnutiu na život ľudskej bytosti si každý fanúšik tohto spôsobu trávenia času musí zodpovedať sám. Človek môže prestať rozlišovať virtuálnu realitu a skutočný život. Nad touto skutočnosťou a mnohými ďalšími neblahými účinkami sa mali výrobcovia zamyslieť skôr, ako tento "vynález" prezentovali. Svoj podiel viny však majú aj samotní konzumenti, ak si nevedia ustrážiť mieru a nechajú sa zotročiť. Neslobodu si vôbec neuvedomujú a skutočný život im zatiaľ uniká pomedzi prsty. Stratili skrátka zo zreteľa svoj cieľ a zmysel života, a tak sa touto bludičkou nechali zviesť. Ich vnútro pravdepodobne osídlil démon prázdnoty. Sú typickými produktami tejto spoločnosti, ktorá je vo svojej majorite závislá na tom, aby jej médiá predkladali životné osudy pseudohrdinov alebo virtuálny svet násilia.

Čo teda predstavuje zmysel života? Nebyť vnútorne prázdny. Každý z nás si za to môže dosadiť to, čo mu dáva zmysel. Pre niekoho je to starať sa o rodinu, dať priestor svojej tvorivosti v umení, angažovať sa v dobrovoľníckej činnosti, venovať sa domácemu miláčikovi, stať sa nadšeným športovcom a zástancom zdravého životného štýlu, záhradkárčiť, venovať sa ručným prácam či byť domácim majstrom. Ak bludičky vedú naše kroky na pomyselnej ceste života do nebezpečných močarísk, kde môže byť ohrozený náš život, tak robiť to, čo nám dáva zmysel a čo je obohatením aj pre naše okolie predstavuje svetlušky v tmách úzkosti, neistoty či depresie. Ak tieto svetlušky nasledujeme, volíme cestu lásky a prijatia, a teda sa postupnými krokmi sa približujeme k naplneniu zmyslu života. 

Skryť Zatvoriť reklamu