Vyhýbam sa akčným filmom. Násilie a rýchle striedanie scén nie je nič pre moje citlivé nervy. Len ma to zbytočne znervózňuje. Nepozerám ani správy. Jedna katastrofa strieda druhú a pozitívne informácie nikde. Síce netuším, čo sa deje v politike, a o dianí vo svete sa dozvedám len sprostredkovane, no aspoň sa v mojej úzkostnej hlave nemusím zaoberať popri vlastných problémoch ešte aj tými v médiách.
Vlastne sa ani nemusím obťažovať zapnúť telku. Veď načo aj, keď mi stačí vyzrieť na ulicu. Tam sa toho deje až-až. Stále tu dochádza k nejakým stretom. Za posledný mesiac sem policajti boli privolaní minimálne štyrikrát. Naposledy dnes.
Bolo ospalé sobotné poobedie. Vonku dusno a teplo, že ani vranám, ktorých je tu neúrekom, sa nechcelo krákať. Znenazdajky ku mne z ulice doľahli podráždené hlasy. Išla som zistiť, čo sa deje, keďže moja ostražitá myseľ musí mať všetko dianie v mojej blízkosti pod kontrolou. Naskytol sa mi zaujímavý pohľad.
Pred vedľajšou bytovkou stál muž v zjavne podguráženom stave a niečo bľabotal. Nerozumela som mu, no pravdepodobne viedol opilecké reči. Keď som sa prizrela bližšie, zistila som, že ide o "známu firmu." Bol to chlap, ktorého nechutne hlasné zvukové prejavy pripomínajúce zvracanie sa v skorých ranných hodinách rozliehajú sídliskom takmer denne.
Obďaleč stála jeho družka. Tá ho častovala najvyberanejšími nadávkami a nazývala ho darmožráčom. Kričali jeden cez druhého. Zrazu sa pri nich zjavili policajti. Či ich niekto zavolal, nevedno. Najprv sa objavila jedna dvojica policajtov a potom druhá.
Žena urobila niekoľko krokov, akoby sa zberala na odchod. "Pozrite, aké mi urobil modriny!" vravela policajtom, ktorí sa medzitým ešte väčšmi priblížili. Ukazovala im miesto, kde mal byť dôkaz, že ju muž bije. "Však si mi to včera urobil," obrátila sa zas na partnera. Zastrájala sa, že na neho podá trestné oznámenie. Muž paralelne pokračoval vo svojom opileckom monológu, obkolesený štyrmi policajtmi, ktorí ho vypočúvali.
"Kam teraz akože idete?" obrátil sa jeden z policajtov na ženu, keď videl, že odchádza. "Preč odtiaľto!" vykríkla žena a odišla ovešaná taškami. Čakala som, čo sa bude diať ďalej. Policajti pokračovali vo vypočúvaní opitého muža. Chvíľu počúvali jeho bláboly, no potom s ním stratili trpezlivosť a odišli preč tak rýchlo, ako sa zjavili.
"Grcajúci týpek" a jeho extempore však boli len jednou z príčin výjazdu policajtov. Ďalším dôvodom ich návštevy sa už viackrát stala staršia pani, o ktorej som už písala v minulých príspevkoch. Tá má vo zvyku sa vykláňať z okna a kričať na susedov v byte pod ňou vulgarizmy s takou vehemenciou, aby to počula celá mestská časť.
Všimla som si, že predslov tejto panej sa zakaždým drží približne rovnakej schémy. Niekedy si predtým, než začne kričať z okna, najprv rozcvičí hlasivky vo svojom byte. To si s mužom hovoríme, že sa nabíja, a čakáme, kedy sa vykloní z okna. Potom si asi povie, že už je ten čas, aby sa prezentovala verejne, a akoby miesto úvodu, zakaždým zakričí "vy svine". Následne sa zväčša ozve niečo ako "a kedy ja mám vetrať? Vy hajzli! Korunovačné svine! Prestaňte dymiť!" Nasleduje spŕška nadávok a vulgarizmov, vrátane "vy sku... hajzli".
Netuším, ako sa celý konflikt začal, alebo kto je tu obeť a kto agresor. Pravdou však je, že celá vyhrotená situácia trvá už niekoľko rokov a nikto si s tým nevie poradiť. "Vyberaný" slovník musí počúvať celé sídlisko, vrátane detí, ktoré sa hrajú na zanedbanom ihrisku pod bytovkou, alebo tých na školskom dvore blízkej školy. Nedávno prišlo k otvorenému konfliktu, kedy na seba staršia pani a jeden z jej susedov, mimochodom statný chlap, vrieskali na ulici. Tŕpla som, či dôjde aj k fyzickému násiliu. Nestalo sa, lebo potom, čo sa objavila mama tohto statného chlapa a povedala mu, aby prestal a išiel hneď preč, pani sa už nemala s kým hádať.
Zdá sa, že nikoho z kompetentných nezaujíma, čo sa tu deje. Staršia pani údajne nemá žiadnych príbuzných, takže ju ani nemôžu zbaviť svojprávnosti. Pochybujem, že by ju mestská časť napríklad mohla vysťahovať proti jej vôli, no aj keby áno, neviem, kam by išla. Aj mi je jej ľúto, lebo zjavne trpí. Keby bola spokojná, nemusela by si ventilovať frustráciu. Zároveň mi jej správanie riadne lezie na nervy. A zjavne aj susedom z bytovky, kde býva.
Ďalšou drámou, ktorá sa tu pravidelne opakuje, je z môjho pohľadu cestovanie MHD v letných mesiacoch. Dopravný podnik zjavne netuší, že presuny rozhorúčenými spojmi sa už dávnejšie stali hazardom so zdravím. Mám pocit, akoby cestujúcich doslova nútil, aby si radšej zaobstarali auto. Minimálne mňa k tomu "dokopal", lebo som si povedala, že už to nehodlám znášať.
Prekvapilo ma, že DPB vytvoril e-mailový a telefonický kontakt, kde môžu cestujúci hlásiť nefunkčnú klimatizáciu. Keď môj muž využil túto príležitosť, zakaždým mu prišiel mail, že DPB, žiaľ, nemá dostatok plne funkčných vozidiel, prípadne že vozidlo čaká v poradí na opravu. To je síce fajn, ale nijak to nerieši, že 80-90% vozidiel má nefunkčnú klímu a nedá sa v nich vydržať bez toho, aby človeka neobchádzali mrákoty a nemusel sa podopierať, aby neomdlel. A ak by aj omdlieť chcel, tak sa popáli, lebo rozhorúčených sedadiel sa nedá ani len dotknúť, nieto na nich ešte sedieť.
A tak tým, ktorí cestujú MHD, neostáva nič iné, len v tej horúčave ešte aj stáť a bezvýsledne pátrať po čo najchladnejšom mieste, ako keď smädný na púšti zúfalo hľadá vodu. Alebo môžu rovno nahlásiť takmer každý autobus. To už by sa tam ale pracovníci DPB asi fakt zbláznili, prípadne by toho človeka dali rovno na blacklist, či presmerovali jeho maily do spamu.
Ako z tejto situácie von? No asi jedine vyzvať kompetentných, aby si na vlastnej koži po dobu aspoň mesiac a v najväčších horúčavách odskúšali to, čo cestujúci znášajú denne. Potom by si možno uvedomili, že ak zakaždým cestujúcim poďakujú, že využívajú ekologickejší spôsob dopravy a umožnia im sťažovať sa na nefunkčnosť klimatizácie, je to asi také efektívne opatrenie zvyšovania kvality dopravy ako vylievať storočnú povodeň detským kýblikom.
Edit: Aby to nevyznelo, že sa tu v Petržke nedá existovať, alebo že sa iba sťažujem a ani pol pozitívneho slovka nenapíšem... Musím dodať, že si tu v Petržalke veľmi užívam blízkosť zelene. Prejdem asi tak päť minút od bytu a som v prírode. To fakt oceňujem a je to aj hlavný dôvod, prečo síce na život tu občas nadávam ako chorá vrana, no sťahovať odtiaľto sa mi v skutočnosti veľmi nechce. Vyše tridsať rokov som žila v okolí Račka, takže dokážem porovnať život tam a tu. Tam bol zas pre zmenu problém s bezdomovcami. Veď som o tom aj písala. Okrem toho, aj tam sa, rovnako ako tu, vyskytovali kriminálne živly. Myslím si preto, že každá mestská časť má nejaké problémy a svoje vlastné drámy - či už väčšie, alebo menšie - rovnako, ako má aj silné stránky.
Zdroj titulnej foto: https://www.freepik.com/free-photo/young-woman-shuts-her-ears-from-loud-noise-hears-siren-distressed-by-shouting-neighbours-standing_73409622.htm
