Veľkonočný pondelok to sú zrolované plátky šunky a varené vajcia na fajnovejšom tanieri u starkej v obývačke, ruské rozprávky a symbolický frk z pohára vody od zahanbeného bratranca.
Keď trochu podrastiete, dostanete zo pár vedier od kamarátových kamarátov a večer zháňate otvorený pabík, kde to celé vytešene oslávite.
Dnes je to celé inak. Malé narcisy, puky na prerastených hruškách, krikľavá tráva ,čaj z úplne novej, čerstvej pŕhľavy. Kopy zhrabaného starého lístia a nový rad čerstvo natretých úľov.
Vystrihovanie veľkonočných vajíčok z kartónu so štvorročným synom. Všetko čo sa dá nakresliť je momentálne guľaté a má to veľkonočné oči, veľkonočné uši, nohy a veľkonočná penová kačka vo vani vo veľkonočne nakvapkanej vode znáša čokoládové vajcia priamo do úst natešeného potomka.
Vajce ako symbol nového začiatku, stále sa opakujúceho prúdu pritekajúcej sily života pre 80ročnú tvrdú katolíčku kdesi v rakúsku nehovorí nič, keď odrieka Zdravas, tak ako nehovorí nič tetuške z dediny čo si ich kupuje pravidelne v miestnom obchode, pretože na miesto kurína si za oknom zriadila oleandrovník.
Naliehavá monotónnosť v kostoloch, vzdávania sa výsad sebestačnosti na dedinských dvoroch a vo vreckách polievačov hrče euráčov.
To je len jedna z možností, ako opísať krikľavý, prskajúci, alergénmi preplnený, svieži a čokoládovými kačičkami, zajačikmi a inými mláďatami nabitý apríl dnes.
Ale apríl zajtra, to bude vec, to bude divadielko ako každý jeden deň;)
