Napríklad pracovníci call centra. Tí sú žiadaní stále. Čiastočne sa mení len ich pomenovanie. Stretnete sa s ponukami na miesta pracovník call centra, telefonista, marketingový pracovník, anketár, telefonický operátor. Neviem, či to je momentálne tým, že je kríza, a preto spoločnosti potrebujú preskúmať svojich zákazníkov alebo tým, že potrebujú konkrétne cez telefón predať nejaký tovar, ale tipovala by som, že denne sa na každej stránke objaví priemerne 1 – 2 ponuky na takúto prácu.
Nie je to zlý job. Sedíte v suchu, v teple a väčšinou si môžete určiť časy zmien tak, ako vám to vyhovuje. Až na to, že zrejme po tom, čo päťdesiatykrát v ten istý deň zopakujete tú istú formulku, asi vám začne trochu preskakovať. Teda aspoň mne by začalo. Avšak páči sa mi, ako sa vďaka nepopulárnosti tohto zamestnania stali zadávatelia viac tvorivejší, pretože toľko výhod ako v týchto inzerátoch som videla len málokde.
Evergreenom sú okrem telefonistiek, Customer care specialist-i, alebo ak chcete, špecialisti/ pracovníci starostlivosti o zákazníkov. Narozdiel od telefonistiek, ktoré sú často zadávané výlučne s cieľovou skupinou zameranou na vysokoškolákov, na linkách starostlivosti o zákazníkov vyžadujú vo väčšine prípadov ľudí, ktorí môžu pracovať na full-time. Trochu úsmevné mi pritom príde, že žiadajú väčšinou jazykovú úroveň hodnú minimálne ročného intenzívneho štúdia, ale ponúkaný plat je podľa mňa, v Bratislave, len podpriemerný. Myslím si, že veľa potenciálnych adeptov, jazykovo dostatočne vybavených sa radšej porozhliadne po inej pozícií, kde okrem jazykových znalostí môžu využiť aj iné, prípadne sa niečo nové naučiť.
Svojho času ma veľmi mrzelo, že nebolo možné sa dohodnúť na skrátenom úväzku alebo dohode, pretože som mala o takúto prácu veľký záujem. Ale postupne som si uvedomila, že vystavovať sa rozčúleným klientom na jednej strane a stresu zo strany firmy na druhej si rada odpustím a svoje ambície som uprela iným smerom.
Ďalšou kapitolou sú ponuky na pozície manžéra v sekcii “na dohodu”. Pravdupovediac, keď som to videla prvý raz, myslela som si, že asi snívam. Ktorá seriózna firma by hľadala vedúceho oddelenia na dohodu o vykonaní práce? Tak som zo zvedavosti rozklikla danú ponuku. Hm, náplň práce nevyzerá náročne a všetky predpoklady by splnil takmer akýkoľvek uchádzač. Ako ďalší bod v poradí ma šokoval plat, pohybujúci sa od priemerného brigádnického zárobku až po mimoriadne slušný manažérsky plat. Vrcholom bolo, že netreba mať nielen manažérsku skúsenosť, ale vlastne akúkoľvek pracovnú skúsenosť - práca je vhodná pre absolventa. Tu už začínam tušiť, že to bude buď habaďúra, alebo niečo, čo nie je veľmi populárne. Viac svetla do toho vnesie až popis spoločnosti. Niektoré sa snažia elegantne zakryť pravú podstatu veci, ale väčšinou je jasné, že sa bude jednať o ponúkanie finančných alebo aj iných produktov (niekedy kozmetiky) a spomínaný plat je vlastne provízia.
V podstate to nepovažujem za nejakú strašnú vec, ale robiť by som to nechcela. Nemám na to povahu, aby som chodila za cudzími ľuďmi a snažila sa ich primäť ku kúpe a využitiu služieb a produktov. Skôr ma poburuje to, že tie ponuky sú trochu zavádzajúce a len málo ľudí si skutočne vybuduje takú pozíciu, aby skutočne mohol o sebe povedať, že je manažérom, alebo aby dosahoval spomínané vysoké zárobky.
Každopádne postupne som prišla k názoru, že keď je niekde priveľa výhod, priveľké zárobky alebo príliš veľké očakávania, asi to nie je nič pre mňa, aspoň nie dovtedy, kým hľadám brigádu...