Poďte a hodnoťte ma, veď ma nepoznáte....

Za posledný rok sa mi viackrát stalo, že som sa s niekým zoznámila a onen dotyčný (len málokedy to bola žena, ak vôbec), po tom, čo sme sa trošku spoznali, začal robiť nado mnou závery.
Nehovorím, aj ja človeka od začiatku posudzujem a hodnotím, ale nepoviem mu to nahlas ak sa ma nespýta, a už vôbec nie, keď sa s ním bavím len pár minút.

Predvčerom som zažila klasickú diskusiu s jedným chalanom na tému večernej zábavy. Nešlo mu do hlavy, že v piatok večer sedím doma a neprejavujem snahu ani túžbu ísť sa baviť von. Osobne to niekedy nazývam introverzia, ale to je zrejme irelevantné... Moje argumenty, že sa dokážem pohodlne zrelaxovať doma pri knihe alebo televízií boli hádzaním hrachu na stenu. Vraj mám ísť vyskúšať niečo nové, lebo žijeme len raz a všetko treba skúsiť. Áno, zastávam tiež tento názor, len ho dopĺňam tým, že to skúsim, keď ma to zaujme alebo sa mi to zapáči a nie za každú cenu, len aby som mohla povedať, že som to už vyskúšala. Ale to nebol dostatočne pádny argument. Veď som mladá, tak sa mám ísť baviť. Ale keď som sa ho už mierne vytočená spýtala, že čo také úžasné by naplánoval na piatkovú noc, keby nechcel utrácať, tak skrotol a zrazu nemal žiadny plán.
Pravdupovediac ani mi tak nevadilo, že chcel, aby som dačo nové skúsila, ale skôr to, ako vzal za hotovú vec, že keď som doma v piatok večer, tak som domased a v ostatné dni už asi ani len nos z dverí nevystrčím.

Alebo iný prípad. Ten ma špeciálne dostal, lebo daný pán bol učiteľom a odo mňa o hodne starší. Tak trochu som si myslela, že takéto niečo sa učiteľom stať nemôže, že oni sa takýchto vecí vyvarujú, ale aj oni sú len ľudia.
Chvíľku sme sa rozprávali, pričom sa ma povypytoval na všetko možné, dokonca až osobné detaily, ale však v pohode, hovorila som si, niektorí ľudia takí bývajú, nemusím byť hneď naježená, že do toho ho nič. Asi som mala byť. Lebo len čo mal už zrejme dostatok informácií, tak som si vypočula hodnotenie na svoju osobu. Aké to budem mať v živote ťažké a predovšetkým vo vzťahu k mužom. A ešte predtým, že som veľmi inteligentná a že veľa premýšľam.
Tak toto sa ma vážne dotklo. Netvrdím, že v niečom nemal pravdu, ale kto si myslí že je? Ja som mu tiež nezavesila na nos, aký mám z neho celkový dojem a čo si o ňom myslím.... Ale tak mi treba keď som dôverčivá a hocičo o sebe vytáram....

Nie som žiadna svätica ohľadom názorov na ľudí, no tie na tých neznámych sa snažím podľa možností krotiť. A to predovšetkým tie negatívne. Nezdá sa mi vhodné niekoho len tak "z fleku" posudzovať, a ešte k tomu podľa jeho slov a nie činov. A keď už, tak to aspoň nepoviem nahlas...
Každopádne takýto postoj, kedy niekto silou - mocou prezentuje svoj názor na dakoho iného sa mi zdá čudný a nepochopiteľný.